{"id":374,"date":"2023-02-05T11:15:15","date_gmt":"2023-02-05T10:15:15","guid":{"rendered":"https:\/\/tamivlese.sk\/?p=374"},"modified":"2023-02-22T13:34:58","modified_gmt":"2023-02-22T12:34:58","slug":"rozpravanie-o-hubach","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/tamivlese.sk\/?p=374","title":{"rendered":"Rozpr\u00e1vanie o hub\u00e1ch"},"content":{"rendered":"\n
\n
\n

     V tomto \u010dl\u00e1nku v\u00e1m chcem pribl\u00ed\u017ei\u0165 huby \u00faplne inak, ako ich pozn\u00e1te. A\u017e pomerne ned\u00e1vno ich biol\u00f3govia prestali radi\u0165 medzi rastliny. Maj\u00fa s nimi pram\u00e1lo spolo\u010dn\u00e9. S\u00fa to samostatn\u00e9 organizmy a takto by sme ich mali vn\u00edma\u0165. Dnes je mykol\u00f3gia v rozmachu a poznatky, ku ktor\u00fdm sme dospeli, s\u00fa neuverite\u013en\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

     Slovensko je n\u00e1dhern\u00e1 krajina a kadekto n\u00e1m ju z\u00e1vid\u00ed. Ka\u017ed\u00fd rok sa u n\u00e1s n\u00e1jde nov\u00fd nepop\u00edsan\u00fd druh huby. Aj v tomto sme vo svete jedine\u010dn\u00ed. Na Zemi je doposia\u013e objaven\u00fdch pribli\u017ene 6 % z celkov\u00e9ho po\u010dtu predpokladan\u00fdch druhov a ten najni\u017e\u0161\u00ed odhad (tu sa vedci z cel\u00e9ho sveta zase nezhoduj\u00fa) je 2 mili\u00f3ny druhov. In\u00fdmi slovami, huby s\u00fa doslova v\u0161ade. Aj v tomto momente ich m\u00e1te na sebe, vo vn\u00fatri svojho tela a svojom okol\u00ed. Pom\u00e1haj\u00fa n\u00e1m, ale m\u00f4\u017eu aj \u0161kodi\u0165.<\/p>\n\n\n\n

     Za\u010dneme asi t\u00fdmi najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edmi pre civiliz\u00e1ciu. V\u010faka hub\u00e1m (patria k nim aj plesne) svet za\u010dal rozpozn\u00e1va\u0165 antibiotik\u00e1. Prv\u00fdm bol penicil\u00edn. Mno\u017estvo z nich u\u017e s\u00edce nem\u00e1 s ples\u0148ami ni\u010d spolo\u010dn\u00e9, ale n\u00e1hodn\u00fd objav p\u00e1na Fleminga bol prelomom \u013eudstva v medic\u00edne. Kvasinky s\u00fa takisto huby a s\u00fa ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre \u017eivot, napr. bez nich by pivo a chlieb veru neboli.<\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0S\u00fa aj \u010fal\u0161ie huby pre n\u00e1s zdraviu prospe\u0161n\u00e9, hlavne na imunitu. Hliva ustricov\u00e1 samozrejme nie je plese\u0148, ale obsahuje l\u00e1tky, ktor\u00e9 napom\u00e1haj\u00fa zni\u017eova\u0165 cholesterol a cukor v krvi, ktor\u00e9 vo v\u00e4\u010d\u0161om mno\u017estve ubli\u017euj\u00fa kardiovaskul\u00e1rnemu syst\u00e9mu. V malom mno\u017estve obsahuje aj tuky, ktor\u00e9 s\u00fa takisto pre \u010dloveka d\u00f4le\u017eit\u00e9. V \u010c\u00edne bola kedysi d\u00e1vno platidlom a dodnes je ve\u013emi cenen\u00e1. \u010eal\u0161ou z tak\u00fdchto h\u00fab je napr. tr\u00fadnikovec pestr\u00fd, u n\u00e1s pova\u017eovan\u00fd za drevokazn\u00fa hubu. Je dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee pomocou neho sa \u013eudia priamo vylie\u010dili z rakoviny. Niektor\u00e9 plesniv\u00e9 syry n\u00e1m m\u00f4\u017eu skuto\u010dne pred\u013a\u017ei\u0165 \u017eivot. Penicillium roqueforti sa nach\u00e1dza v mnoh\u00fdch syroch a predpoklad\u00e1 sa, \u017ee pr\u00e1ve v\u010faka nim maj\u00fa Franc\u00fazi tak n\u00edzku \u00famrtnos\u0165 na srdcov\u00e9 ochorenia.<\/p>\n\n\n\n

     S\u00fa, ale aj tak\u00e9, \u010do s\u00fa naopak pre n\u00e1s nebezpe\u010dn\u00e9. Tak\u00e1 muchotr\u00e1vka zelen\u00e1 je pova\u017eovan\u00e1 za najjedovatej\u0161\u00ed hr\u00edb na svete. \u013dudia, \u010do sa \u0148ou otr\u00e1vili a na\u0161\u0165astie pre\u017eili vravia, \u017ee je ve\u013emi chutn\u00e1. In\u00e9 zas dok\u00e1\u017eu po\u0161kodi\u0165 cel\u00fa \u00farodu, napr\u00edklad z rodu Pythium a Rhizoctonia.<\/em><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0\u013dudstvo v minulosti dok\u00e1zalo vyu\u017ei\u0165 hr\u00edby aj inak, ako len na jedenie, \u010di lie\u010denie. Zauj\u00edmav\u00fd je hnojn\u00edk atramentov\u00fd. Je to kr\u00e1sny hr\u00edb a ke\u010f je mlad\u00fd, je jedl\u00fd. Dospel\u00fd v\u00e1m ur\u010dite chuti\u0165 nebude a v kombin\u00e1cii s alkoholom sa m\u00f4\u017ee \u010dlovek z\u013eahka priotr\u00e1vi\u0165, \u010do plat\u00ed aj pri in\u00fdch druhoch. Ak ho vlo\u017e\u00edte do poh\u00e1ra (odpor\u00fa\u010dam dobre uzavrie\u0165) rozpadne sa po p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148och na zap\u00e1chaj\u00facu tekutinu. T\u00e1 je \u010diernej farby a v stredoveku ju pou\u017e\u00edvali ako atrament. Odtia\u013e jeho n\u00e1zov. Pr\u00e1chnovec kopytovit\u00fd na\u0161i predkovia upravili a vyr\u00e1bali z neho klob\u00faky a tie\u017e pou\u017e\u00edvali (niekto aj dnes) na zapa\u013eovanie oh\u0148a pomocou kresadla.<\/p>\n\n\n\n

     Huby maj\u00fa skuto\u010dne r\u00f4zne vyu\u017eitie. Napr\u00edklad FUNGAR je ambici\u00f3zny projekt. Architekti sa sna\u017eia vytvori\u0165 dom z h\u00fab, ktor\u00fd v podstate s\u00e1m vyrastie. Je \u0165a\u017eko poveda\u0165 dopredu, nako\u013eko je toto nutn\u00e9 a \u010di pri extr\u00e9mne umelom rozmno\u017een\u00ed niektor\u00fdch druhov ned\u00f4jde k nerovnov\u00e1he a po\u0161kodeniu ekosyst\u00e9mov. Dokonca vedci pracuj\u00fa na ich pou\u017eit\u00ed ako n\u00e1hradu za text\u00edlie alebo senzory na teplo \u010di svetlo.<\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0Huby n\u00e1m vedia pom\u00f4c\u0165 aj v tom, \u010do sme celkovo ako \u013eudstvo pokazili. Dok\u00e1\u017eu rozklada\u0165 odpad, a aj plasty, \u010di ropn\u00e9 oleje. Predpokladan\u00e9 mno\u017estvo odpadkov na svete je okolo 10 mili\u00e1rd ton. Tu sa tro\u0161ku pozastav\u00edm. Jednorazov\u00e9 obaly tvoria pribli\u017ene 40 % celkov\u00e9ho odpadu. Je to ve\u013ek\u00e9 \u010d\u00edslo. Ak si k\u00fapite 100 g sal\u00e1my v plaste, vedzte, \u017ee tento nikdy nebude recyklovan\u00fd. O igelitov\u00fdch vrec\u00fa\u0161kach ani nehovoriac. Id\u00fa rovno na skl\u00e1dku. Aj ke\u010f \u013eudstvo pracuje na sp\u00f4soboch spracovania odpadu, nest\u00edhame sa ho zbavi\u0165. Naopak vytv\u00e1rame ho neust\u00e1le viac a viac. Huby s\u00fa jedna z alternat\u00edv, ale to nesta\u010d\u00ed. Rozumnej\u0161ie je \u00faplne a okam\u017eite sa zbavi\u0165 jednorazov\u00fdch plastov\u00fdch obalov a celkovo za\u010da\u0165 ropn\u00e9 produkty nahr\u00e1dza\u0165 tradi\u010dn\u00fdmi pr\u00edrodn\u00fdmi materi\u00e1lmi. Je fajn, \u017ee triedite odpad, ale vedzte, \u017ee sa z neho recykluje najviac 9 %, tak\u017ee t\u00fdmto v\u00f4bec nepom\u00e1hate pr\u00edrode. Napr. PET f\u013ea\u0161a sa d\u00e1 recyklova\u0165 len dvakr\u00e1t, potom ide na smetisko. Navy\u0161e vy odpad s\u00edce vytriedite a \u010das\u0165 z neho sa spracuje, ale okam\u017eite k\u00fapou vec\u00ed vytv\u00e1rate nov\u00fd a t\u00fdm ho na skl\u00e1dkach n\u00e1sob\u00edte. Moja rada znie, sk\u00faste presta\u0165 kupova\u0165 v prvom rade veci, ktor\u00e9 sa pokazia za kr\u00e1tku chv\u00ed\u013eu, alebo ich pou\u017eijete len p\u00e1rkr\u00e1t. V druhom rade obmedzte k\u00fapu potrav\u00edn v jednorazov\u00fdch obaloch. Je to na zamyslenie, ale pokra\u010dujme v rozpr\u00e1van\u00ed o hub\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n

     Nespomen\u00fa\u0165 li\u0161ajn\u00edky by bol hriech. Pod\u013ea vykop\u00e1vok s\u00fa na Zemi u\u017e 400 000 rokov. Vieme, \u017ee sa skladaj\u00fa z huby a riasy. Podvojn\u00e1 te\u00f3ria o p\u00e1novi a sluhovi je dnes u\u017e d\u00e1vno zabudnut\u00e1. Nikto neovl\u00e1da nikoho, oni toti\u017eto navz\u00e1jom spolupracuj\u00fa. Musia. Zjednodu\u0161ene m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee riasa d\u00e1va v\u010faka fotosynt\u00e9ze hube cukor a na opl\u00e1tku huba zas riase \u017eiviny. Tak\u017ee symbi\u00f3za, spolupr\u00e1ca, nie ovl\u00e1danie jeden druh\u00e9ho. Li\u0161ajn\u00edky s\u00fa, ale ove\u013ea zlo\u017eitej\u0161ie organizmy ako n\u00e1s u\u010dili v \u0161kole. Niekedy sa pridaj\u00fa aj \u010fal\u0161\u00ed spoluhr\u00e1\u010di, napr. mikroorganizmy. Tie m\u00f4\u017eu ma\u0165 v sebe v\u00edrusy a m\u00f4\u017ee ich by\u0165 aj viac druhov spolu. Dokonca boli objaven\u00e9 li\u0161ajn\u00edky, kde sa nach\u00e1dzali aj kvasinky. Tak\u017ee dva odli\u0161n\u00e9 druhy h\u00fab si pom\u00e1haj\u00fa. Ak by sme sa pok\u00fasili o v\u0161etky kombin\u00e1cie d\u00f4jdeme k mili\u00f3nom odli\u0161n\u00fdch symbi\u00f3z. Pravdepodobne ka\u017ed\u00e1 piata huba je, alebo bola li\u0161ajn\u00edkom. St\u00e1le vznikaj\u00fa nov\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1 a niektor\u00e9 zase zanikaj\u00fa. Huba sa jednoducho osamostatn\u00ed a n\u00e1jde in\u00fd zdroj potravy. Ale niektor\u00e9 zase bez spolupr\u00e1ce s riasami nedok\u00e1\u017eu existova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0Neuverite\u013en\u00e1 odolnos\u0165 rad\u00ed ly\u0161ajn\u00edky na prv\u00e9 miesto medzi extr\u00e9mofily. Vydr\u017eia 12000 kr\u00e1t vy\u0161\u0161ie radia\u010dn\u00e9 \u017eiarenie ako je smrte\u013en\u00e1 d\u00e1vka pre \u010dloveka. Pre\u017eili nieko\u013eko dn\u00ed vo vo\u013enom vesm\u00edre a vo v\u00fddr\u017ei predbehli Pomalky (o nich vytvor\u00edm samostatn\u00fd \u010dl\u00e1nok). Zvl\u00e1dnu teplotn\u00fd rozdiel 240 stup\u0148ov meniaci sa po\u010das 24 hod\u00edn. Dokonca pre\u017eili teplotu \u2013195 \u00b0C.<\/p>\n\n\n\n

     Dok\u00e1\u017eu doslova zjes\u0165 kame\u0148. Rozlo\u017eia ho a ber\u00fa si z neho miner\u00e1ly. Na Ve\u013ekono\u010dn\u00fdch ostrovoch s tak\u00fdmito li\u0161ajn\u00edkmi maj\u00fa probl\u00e9m. Niektor\u00e9 druhy dokonca ani nepotrebuj\u00fa zem. Proste si lietaj\u00fa a ke\u010f dopadn\u00fa, po\u010dkaj\u00fa a doslova id\u00fa tam, kde ich vietor zaveje.<\/p>\n\n\n\n

     Maj\u00fa r\u00f4zne farby a ak uvid\u00edte \u017elt\u00fa k\u00f4ru na strome, tak to je pravdepodobne diskovn\u00edk m\u00farov\u00fd. Ako in\u00e1\u010d, samozrejme pova\u017eovan\u00fd za \u0161kodcu.<\/p>\n\n\n

\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n

     Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed organizmus na svete sa nach\u00e1dza v Oregone a s\u00fa to v\u00e1clavky. Je to rozsiahla sie\u0165 s jedn\u00fdm kore\u0148ov\u00fdm syst\u00e9mom. Ve\u013ekos\u0165 m\u00e1 desiatky \u0161tvorcov\u00fdch kilometrov a v\u00e1hu nieko\u013eko 100 kg. Vek ur\u010dili na 2000 a viac rokov.<\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 \u00a0To, \u010do zbierame a jeme, je v podstate plod huby. Jej telo a mozog sa nach\u00e1dzaj\u00fa pod zemou. Naz\u00fdvame ho podhubie. Zberom teda hubu nepo\u0161kodzujeme, ale aj tu plat\u00ed, \u017ee v\u0161etk\u00e9ho ve\u013ea \u0161kod\u00ed. Ak hr\u00edb nestihne dor\u00e1s\u0165, nevypust\u00ed v\u00fdtrusy, z ktor\u00fdch vznik\u00e1 prvotn\u00e9 podhubie. To je d\u00f4le\u017eit\u00e9 na vznik nov\u00e9ho organizmu. Preto aj nadmern\u00fd zber spoma\u013euje rozmno\u017eovanie.<\/p>\n\n\n\n

     \u0164a\u017eba dreva je \u010fal\u0161ia hroziv\u00e1 vec. P\u00f4da je pod vyr\u00faban\u00fdm lesom doslova zdevastovan\u00e1 a v\u0161etky \u017eiv\u00e9 syst\u00e9my s\u00fa po\u0161koden\u00e9. N\u00e1sledky s\u00fa v\u017edy smrtiace. Pravda je tak\u00e1, \u017ee bez h\u00fab by bolo v\u0161etko \u00faplne inak. Ani lesy by bez nich neboli. Korene maj\u00fa priamo prepojen\u00e9 so stromami a navz\u00e1jom si pom\u00e1haj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

     Je e\u0161te ve\u013ea \u010do poveda\u0165, ale ak sa chcete dozvedie\u0165 viac, odpor\u00fa\u010dam knihu \u201ePropleten\u00fd \u017eivot, jak houby utv\u00e1\u0159ej\u00ed sv\u011bt, m\u011bn\u00ed na\u0161i mysl a ovliv\u0148uj\u00ed budoucnost.\u201c od Merlina Sheldrakea. \u010cas\u0165 inform\u00e1ci\u00ed som \u010derpal z nej a vrelo ju ka\u017ed\u00e9mu odpor\u00fa\u010dam.<\/p>\n\n\n\n

     Ver\u00edm, \u017ee po tomto \u010dl\u00e1nku sa na huby za\u010dneme v\u0161etci pozera\u0165 inak. Sme im v\u010fa\u010dn\u00ed za \u017eivot na na\u0161ej plan\u00e9te a to, ako dnes vyzer\u00e1. Bez nich by sme neexistovali a ani nepre\u017eili.<\/p>\n<\/div><\/div>\n<\/div><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

     V tomto \u010dl\u00e1nku v\u00e1m chcem pribl\u00ed\u017ei\u0165 huby \u00faplne inak, ako ich pozn\u00e1te. A\u017e pomerne ned\u00e1vno ich biol\u00f3govia prestali radi\u0165 medzi rastliny. Maj\u00fa s nimi pram\u00e1lo spolo\u010dn\u00e9. S\u00fa to samostatn\u00e9 organizmy a takto by sme ich mali vn\u00edma\u0165. Dnes je mykol\u00f3gia v rozmachu a poznatky, ku ktor\u00fdm sme dospeli, s\u00fa neuverite\u013en\u00e9.      Slovensko […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[4],"tags":[],"class_list":["post-374","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nezaradene-2"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/tamivlese.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/374","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/tamivlese.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/tamivlese.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamivlese.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamivlese.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=374"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/tamivlese.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/374\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":419,"href":"https:\/\/tamivlese.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/374\/revisions\/419"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/tamivlese.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=374"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/tamivlese.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=374"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/tamivlese.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=374"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}