{"id":96,"date":"2022-12-31T15:50:32","date_gmt":"2022-12-31T14:50:32","guid":{"rendered":"https:\/\/tamivlese.sk\/?p=96"},"modified":"2023-02-05T14:29:32","modified_gmt":"2023-02-05T13:29:32","slug":"liska-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/tamivlese.sk\/?p=96","title":{"rendered":"L\u00ed\u0161ka<\/strong>"},"content":{"rendered":"\n
\n

     L\u00ed\u0161ky s\u00fa zvl\u00e1\u0161tne zvierat\u00e1. Sk\u00fasim v\u00e1m ich predstavi\u0165 tro\u0161ku inak ako ich pozn\u00e1te. V\u0161etci vieme ako vypad\u00e1 t\u00e1 na\u0161a. L\u00ed\u0161ka hrdzav\u00e1. Latinsky sa uv\u00e1dza bu\u010f ako Vulpes Vulpes alebo Canis Vulpes. Hmmm, ur\u010dite l\u00ed\u0161ka nie je pes a preto mne sa viac pozd\u00e1va prv\u00fd n\u00e1zov. Je zo v\u0161etk\u00fdch druhov na svete najroz\u0161\u00edrenej\u0161ia. Tvar tela l\u00ed\u0161ok je ide\u00e1lne stavan\u00fd pre severn\u00fa pologu\u013eu. Maj\u00fa vysok\u00fa inteligenciu a schopnos\u0165 prisp\u00f4sobi\u0165 sa. Preto dok\u00e1\u017eu pre\u017ei\u0165 takmer kdeko\u013evek. P\u00fa\u0161\u0165, arktick\u00e9 oblasti, vysok\u00e9 nadmorsk\u00e9 v\u00fd\u0161ky, mestsk\u00e9 aglomer\u00e1cie, l\u00faky a lesy v\u0161etk\u00fdch typov.<\/p>\n\n\n\n

     Je to zviera pln\u00e9 rozporov ktor\u00e9ho spr\u00e1vanie n\u00e1s \u010dasto prekvapuje. Bohu\u017eia\u013e st\u00e1le nepochopen\u00e1 a zatracovan\u00e1. Mno\u017estvo m\u00fdtov a odvek\u00e9 nepriate\u013estvo s \u013eu\u010fmi vytvorilo ve\u013ea predsudkov. D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee v\u0161etky chodiace pred\u00e1tory s\u00fa na Slovensku nev\u00edtan\u00e9 a pova\u017eovan\u00e9 viac za \u0161kodcov ako u\u017eito\u010dn\u00e9 zvierat\u00e1. V skuto\u010dnosti n\u00e1m ale nekonkuruj\u00fa. Pr\u00e1ve naopak, s\u00fa d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou ekosyst\u00e9mov a bez nich by do\u0161lo v pr\u00edrode k nerovnov\u00e1he a nenapravite\u013en\u00fdm \u0161kod\u00e1m. Teraz sa pozrime na l\u00ed\u0161ky bli\u017e\u0161ie a z in\u00e9ho poh\u013eadu.<\/p>\n\n\n\n

     V\u0161etci sme po\u010duli pr\u00edbehy ako dok\u00e1\u017ee doslova za noc zlikvidova\u0165 cel\u00fd kurn\u00edk. \u013dudia sa m\u00fdlia ke\u010f si myslia, \u017ee zab\u00edja z nejakej pasie alebo amoku. Vysvetlenie pre\u010do to robia je pritom jednoduch\u00e9. Sliepky, ka\u010dice a in\u00e1 hydina s\u00fa pre \u0148u \u013eahk\u00e1 koris\u0165 a popritom dost\u00e1va mo\u017enos\u0165 vytvori\u0165 si z\u00e1soby na zimu. Zo\u017eerie v\u0161etko \u010do je po ruke a zvy\u0161n\u00fa koris\u0165 zakop\u00e1va na hor\u0161ie \u010dasy. Ke\u010f\u017ee do papule naraz nevezme 10 sliepok, tak sa postupne po ne vracia. Chv\u00ed\u013eu to trv\u00e1 a \u013eudia na to pr\u00eddu sk\u00f4r ako ich stihne poodn\u00e1\u0161a\u0165. V\u00e4\u010d\u0161inou je, ale v\u0161etk\u00e1 hydina u\u017e m\u0155tva a doch\u00e1dza samozrejme k opr\u00e1vnen\u00e9mu hnevu. Pravdou je, \u017ee l\u00ed\u0161ky takto ob\u010das sp\u00f4sobuj\u00fa \u0161kody, ale naozaj neexistuje in\u00e9 rie\u0161enie tohto probl\u00e9mu ako umelo zni\u017eova\u0165 ich stavy? Mo\u017eno sta\u010d\u00ed hydinu lep\u0161ie zabezpe\u010di\u0165 napr. vhodn\u00fdm oploten\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

     L\u00ed\u0161ky je z\u00e1konom povolen\u00e9 strie\u013ea\u0165 po cel\u00fd rok, \u010casto sa st\u00e1va, \u017ee po\u013eovn\u00edci bez v\u00e1hania zastrelia matku ktor\u00e1 e\u0161te koj\u00ed mlad\u00e9. Tie n\u00e1sledne pomaly umr\u00fa hladom. Pre m\u0148a je nepochopite\u013en\u00e9 ak\u00fdm sp\u00f4sobom sa argumentuje ich odstrel. Ak v\u00e1s to zauj\u00edma preklikajte sa na internete a pre\u010d\u00edta\u0165 si n\u00e1zory \u013eud\u00ed. Niekde som sa do\u010d\u00edtal o ich po\u010dte na Slovensku a to 70000 kusov. V priemere to znamen\u00e1 pribli\u017ene 1,5 kusa na jeden hekt\u00e1r, vr\u00e1tane miest, obc\u00ed, riek, jazier a vysok\u00fdch pohor\u00ed. Ak zr\u00e1tame plochu v\u0161etk\u00fdch lokal\u00edt, kde l\u00ed\u0161ka nem\u00f4\u017ee by\u0165 je toto \u010d\u00edslo ove\u013ea men\u0161ie. Tak\u017ee hne\u010f na prv\u00fd poh\u013ead to ned\u00e1va zmysel a \u013eudia nemaj\u00fa probl\u00e9m aj takto klama\u0165. Niekto vymyslel, \u017ee l\u00ed\u0161ky by mali by\u0165 jedna na 500 Ha. V\u00fdpo\u010det spravil p\u00e1n pre Pardubicko v \u010cech\u00e1ch. Sk\u00f4r ako samotn\u00e9 \u010d\u00edsla ma zauj\u00edma ako sa k n\u00edm tak\u00fdto p\u00e1ni dopracovali a pod\u013ea \u010doho ur\u010dili ich popul\u00e1ciu. Hlavne d\u00f4vod pre\u010do to robia. Proste mi to nijako nepasuje a nie\u010do na tom zjavne nesed\u00ed. No coment.<\/p>\n\n\n\n

     Pravdou je, \u017ee vakc\u00ednovan\u00edm proti besnote u\u017e nie s\u00fa tak decimovan\u00e9 ako v minulosti. A na\u0161\u0165astie dnes u\u017e nikto nebude nosi\u0165 l\u00ed\u0161\u010die goliere, \u010di dokonca cel\u00e9 ko\u017euchy. Ich je popul\u00e1cia je vy\u0161\u0161ia ako pred tridsiatimi rokmi. A to je dobre.<\/p>\n\n\n

\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n

 <\/p>\n\n\n\n

     Jedn\u00fdm z \u010fal\u0161\u00edch argumentov na zn\u00ed\u017eenie ich stavu je, \u017ee lovia vt\u00e1ctvo a t\u00fdm konkuruj\u00fa po\u013eovn\u00edkom. \u00c1no, vt\u00e1ky patria do ich jed\u00e1lni\u010dku, ale ani z\u010faleka nie to\u013eko aby \u010do len z\u013eahka zn\u00ed\u017eili ich po\u010det. Nie je to pre nich jednoduch\u00e1 koris\u0165. Ove\u013ea \u013eah\u0161ie je ulovi\u0165 hrabo\u0161a (dve tretiny ich celkovej stravy) alebo aj hmyz, \u010di \u017eabu. L\u00ed\u0161ka m\u00e1 naozaj pestr\u00ed jed\u00e1lni\u010dek.<\/p>\n\n\n\n

     To, \u017ee m\u00e1 dobr\u00fd sluch je vidno u\u017e len pod\u013ea ve\u013ekosti u\u0161\u00ed. Tie im umo\u017e\u0148uj\u00fa po\u010du\u0165 dokonca d\u00e1\u017e\u010fovku tesne pod zemou. V zime po\u010duje hrabo\u0161a pod snehom na nieko\u013eko metrov\u00fa vzdialenos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

     Ve\u013ekou zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou je ich sp\u00f4sob lovu. L\u00ed\u0161ka sa zameria na koris\u0165, pripl\u00ed\u017ei sa, vysko\u010d\u00ed do vzduchu a piz\u00e1kom a labami na \u0148u dopadne. Zauj\u00edmav\u00e9 na tomto sp\u00f4sobe lovu je, \u017ee pokia\u013e \u00fato\u010d\u00ed v smere sever \u2013 juh m\u00e1 a\u017e 75 % \u00faspe\u0161nos\u0165. Vedci sa pod\u013ea toho domnievaj\u00fa, \u017ee vyu\u017e\u00edva magnetick\u00e9 pole Zeme. Popravde ve\u013emi slab\u00ed argument, ale kto vie, mo\u017eno na to \u010dasom pr\u00eddeme.<\/p>\n\n\n\n

     \u010c\u00edsla o po\u010dte druhov l\u00ed\u0161ok, ako to u\u017e b\u00fdva zvykom s\u00fa r\u00f4zne. Aj tu z\u00e1le\u017e\u00ed pod\u013ea krajiny a m\u00fadrych hl\u00e1v ktor\u00e9 to ur\u010duj\u00fa. Nedajbo\u017ee sa zhodn\u00fa\u0165. Tak\u017ee pozn\u00e1me ich pribli\u017ene 35. Teraz sa pozastav\u00edm pri druhu L\u00ed\u0161ka siv\u00e1. Ona je tak divn\u00e1, \u017ee sk\u00f4r by sa mala naz\u00fdva\u0165 ma\u010dkou. Jej spr\u00e1vanie a lov je skuto\u010dne viac podobn\u00fd ma\u010dk\u00e1m ako l\u00ed\u0161kam. Napr\u00edklad na polovicu vie za\u0165iahnu\u0165 paz\u00fare, preto si ich dok\u00e1\u017ee st\u00e1le udr\u017ea\u0165 \u201enabr\u00fasen\u00e9\u201c. Ve\u013emi rada \u0161plh\u00e1 po stromoch a sem tam na nich aj sp\u00ed. Dokonca vie sk\u00e1ka\u0165 z kon\u00e1ra na kon\u00e1r. F\u00fazy jej sl\u00fa\u017eia ako hmatov\u00e9 org\u00e1ny. B\u00fdvaj\u00fa v r\u00f4znych farebn\u00fdch vari\u00e1ciach. Niekedy sa ve\u013emi podob\u00e1 na l\u00ed\u0161ku hrdzav\u00fa a \u010dlovek si ich m\u00f4\u017ee pom\u00fdli\u0165. Spo\u013eahlivo ju rozl\u00ed\u0161ite pod\u013ea konca chvosta. Ten m\u00e1 v\u017edy \u010dierny. L\u00ed\u0161ka hrdzav\u00e1 zase biely.<\/p>\n\n\n\n

     Viete, \u017ee l\u00ed\u0161ky s\u00fa ve\u013emi ukecan\u00e9? Dok\u00e1\u017eu vyd\u00e1va\u0165 a\u017e \u0161tyridsa\u0165 zvukov a rozsah ich hlasu je 5 okt\u00e1v. Pri posledn\u00fdch dvoch n\u00e1hodn\u00fdch stretnutiach mi namrzene, mierne chrap\u013eav\u00fdm zahmkan\u00edm ozn\u00e1mili svoju nev\u00f4\u013eu zo stretnutia. Ten zvuk \u010do obe zo seba vydali bol presne rovnak\u00fd ako u \u013eud\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

     S\u00fa to v\u00fdsostne teritori\u00e1lne druhy a preto nikdy nemigruj\u00fa. S\u00farodenci \u017eij\u00fa \u010dasto v bl\u00edzkosti seba. Napriek tomu rusk\u00fd biol\u00f3govia pozorovali zvl\u00e1\u0161tnos\u0165. Jedna, l\u00ed\u0161ka hrdzav\u00e1 sa presunula v priebehu p\u00e1r mesiacov o 600 km. Bolo to v Murmansku. Je to neuverite\u013en\u00e1 vzdialenos\u0165 a len toto samotn\u00e9 z nej rob\u00ed zvl\u00e1\u0161tneho tvora.<\/p>\n\n\n\n

     To, \u017ee s\u00fa hrav\u00e9 je zn\u00e1ma vec. Ale vedeli ste, \u017ee sa dok\u00e1\u017eu spriateli\u0165 aj s in\u00fdmi druhmi zvierat, napr. s jele\u0148om? Ich chov je viac ako n\u00e1ro\u010dn\u00fd a nedaj\u00fa sa skroti\u0165. Ml\u00e1\u010fa vychov\u00e1van\u00e9 \u013eu\u010fmi priamo z lesa nebude nikdy posl\u00facha\u0165 ako ps\u00edk. \u00c1no Tami viem, teraz pri\u0161la n\u00e1mietka, preto \u010d\u00edtajme \u010falej. Ke\u010f sa na to pozrieme z inej strany tak sa daj\u00fa skroti\u0165. No a\u017e po nieko\u013ekej gener\u00e1cii sa prejavia \u017eiadan\u00e9 zmeny. Vtedy d\u00f4jde k zmene povahy, vroden\u00fdch pudov a vonkaj\u0161\u00edch znakov. Pod\u013ea m\u0148a to u\u017e nie s\u00fa skuto\u010dn\u00e9 l\u00ed\u0161ky. Jedlo dostan\u00fa bez akejko\u013evek n\u00e1mahy a preto sa zmenia. Stratia svoju ostra\u017eitos\u0165, loveck\u00e9 a \u010fal\u0161ie schopnosti, potrebn\u00e9 pre osamel\u00fd \u017eivot v lese \u010di na l\u00fake. Mysl\u00edm ale, \u017ee tomuto sa hovor\u00ed \u0161\u013eachtenie.<\/p>\n\n\n\n

     Pr\u00edroda je rozmanit\u00e1. Zvieratk\u00e1 s\u00fa prisp\u00f4sobiv\u00e9 prostrediu a preto s\u00fa niekedy medzi druhmi ve\u013ek\u00e9 rozdieli. Jeden druh \u017eije na Sahare a je plne prisp\u00f4soben\u00e1 \u017eivotu na p\u00fa\u0161ti. Je dostato\u010dne v\u00fdrazn\u00e1 a v\u0161etci ju poznaj\u00fa. Fenek berbersk\u00fd. Asi ni\u010d na svete nem\u00e1 tak ve\u013ek\u00e9 u\u0161i v pomere k hlave. Je to mali\u010dk\u00fd tvor a samce v\u00e1\u017eia len okolo 1,5 kg. Dom\u00e1ca ma\u010dka si s nimi porad\u00ed \u013eavou zadnou. T\u00fdm kde \u017eij\u00fa sa u nich vyvinula schopnos\u0165 nepi\u0165 vodu. Ak je to nutn\u00e9, tak ju z\u00edskavaj\u00fa z rastl\u00edn.<\/p>\n\n\n\n

      L\u00ed\u0161ky si zasl\u00fa\u017eia n\u00e1\u0161 obdiv a ur\u010dite vy\u0161\u0161iu ochranu. Nepatria na okraj z\u00e1ujmu a nie s\u00fa \u0161kodcovia. Nekonkuruj\u00fa v boji o potravu nikomu, tob\u00f4\u017e \u013eu\u010fom. Naopak s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre ekosyst\u00e9my, napr. reguluj\u00fa stavy hlodavcov, ktor\u00e9 s\u00fa ich z\u00e1kladnou potravou. T\u00fdm, \u017ee s\u00fa schopn\u00e9 zo\u017era\u0165 doslova v\u0161etko st\u00e1vaj\u00fa sa smetiarmi pr\u00edrody a v\u00fdrazne sa podie\u013eaj\u00fa (spolo\u010dne so strakami) na upratan\u00ed uhynut\u00fdch zvierat. Ja pevne ver\u00edm, \u017ee raz sa n\u00e1zory na tieto n\u00e1dhern\u00e9 tvory zmenia a nielen u n\u00e1s. Dolu som pridal odkaz na kr\u00e1tke video o l\u00ed\u0161ke Eli\u0161ke. Stoj\u00ed za to si ho pozrie\u0165.<\/p>\n\n\n\n

 <\/p>\n\n\n\n

\n