Na začiatok musím povedať, že toto je druhý pokus o vytvorenie stránky. Totižto po pár mesiacoch od jej spustenia ju nejaký „dobrý“ človek celú vymazal. Prelomil všetky zabezpečenia a dokonca vymazal aj zálohu na webhostingu. Netuším, aký mal na to dôvod, ale spravil to. Preto sa chcem všetkým ospravedlniť za oneskorenie a dúfam, že už bude všetko fungovať tak ako má. Mal by som byť nahnevaný, no nie som. Takto som články aspoň doplnil a poopravil drobnosti, ktoré sa mi s odstupom času nepozdávali. Preto napriek problémom, ktoré mi spôsobil, mu aj tak ďakujem. Úvod som nezmenil, a tak si ho môžete prečítať v pôvodnom znení.
Najprv sa predstavím, keďže sa to patrí a skúsim načrtnúť prečo a ako vznikla táto stránka. Priatelia ma prezývajú Dolton a skutočné meno mám Peter Vavro. Narodil som sa a žijem v Prievidzi. Práve teraz, keď projekt ožil, oslavujem 50 rokov. Po horách chodím teda takmer polstoročie. Priviedol ma k tomu môj otec. Keď už som ako tak chodil, brával ma do lesa a postupne mi ukazoval jeho krásy a tajomstvá. Učil ma, ako sa správajú jeho obyvatelia, tí veľkí, ale aj malí. Učil ma rozpoznávať stromy a bylinky, ukazoval mi čo všetko sa dá v lese robiť, ako pracovať s nožom, orientovať sa v teréne a množstvo ďalších dôležitých a možno aj civilizáciou zabudnutých vecí. Môj brat bol starší o 6 rokov. Zálesák se vším všudy. Spolu s chalanmi ich trampskej osady ma neskôr brávali na potulky prírodou a učili ďalšie novosti, napríklad ako založiť oheň za dažďa. Toto boli moje prvé zálesácke krôčiky. Približne v 16-tich som už chodieval sám. Vždy som bol viac menej samotár a už druhé prespanie v lese som klepal zimu bez priateľov. Človek rastie a záujmy sa časom menia. Mal som obdobie kedy som sa lesu viac, menej vyhýbal. Vyzeralo to, že som zanevrel, ale našťastie sa tak nestalo.
Pred tromi rokmi sme boli s Tami v Necpalskej hore. Pri chôdzi lúkou mi v hlave skrsla myšlienka. Čo takto vytvoriť vlastnú stránku? Odovzdať aj iným ľuďom pár svojich skúseností. Ukázať im, čo je v skutočnosti hora, že to nie sú len pekné výhľady, stromy, zver a otravný hmyz. Je toho oveľa, oveľa viac. Padlo rozhodnutie a začal som rozmýšľať, čo všetko by v nej mohlo byť. Veď takýchto je na internete veľa. Nebolo to ľahké. Na začiatku boli iba témy a rôzne nápady a opakovať sa po iných som nechcel. Začiatkom tohto (už minulého) roku som konečne začal písať a to ešte len bola vec. Nie je to len tak, je to naozaj ťažké. Po pár týždňoch sa články začali pomaly kopiť, lenže som zistil, že nie sú veľmi čitateľné a jediný kto im rozumel som bol ja. Našťastie druhá Tamara a Ivka boli milé a začali ma učiť štylistiku. Vďaka ním som sa posunul o kúsok ďalej a dúfam, že ich rady padli na úrodnú pôdu a články sú zrozumiteľné a vôbec celkovo čitateľné.
Na stránke budú témy všetkých chutí. A možno sa aj budem „opakovať“. Napíšem o niečom čo už predo mnou niekto iný publikoval. Je ťažké prísť s niečim novým, ale vždy budú v článkoch moje vlastné skúsenosti. Niekde prezentujem svoje vlastné názory, ktoré môžu byť odlišné od vašich a nebudete so mnou súhlasiť a tak je to správne. Každý z nás môže mať na veci iný náhľad a aj iné skúsenosti. A naopak zase verím, že vo veľa veciach sa zhodneme.
Stránku sa snažím zostaviť tak aby bola pre všetkých ľudí. Nezameriavam sa na konkrétnu skupinu. Je určená naozaj pre každého, či sú to zálesáci, survivalisti, turisti a hríbari či prepperi. Alebo ktorýkoľvek človek milujúci lesy. Dokonca aj pre tých čo v hore nikdy neboli. Dúfam, že si v nej každý nájde nejakú zaujímavú informáciu.
Budem rád ak ľudí motivujem k častejšej návšteve hôr. Pokúsim sa zbúrať niektoré mýty, pomôcť so strachom z neznámeho a zmeniť ho na pochopenie. Priblížim vám prírodu ako takú, miesto odkiaľ sme vzišli a pochádzame. Poviem o niektorých tajnostiach, ktoré si lesy uchovávajú a o ktorých ste možno nevedeli. Pridám aj čo to z histórie našich predkov a ich praktické znalosti.
Na záver sa chcem poďakovať Tami, podľa ktorej je stránka nazvaná. Ona bola tým hlavným motorom a motiváciou k písaniu. Nebyť jej určite by ani nevznikla.
Ďakujem aj druhej Tamare a Ivke za nutné štylistické opravy, za ich čas ktorý strávili nad rozpracovanými článkami.
V neposlednej rade, veľké poďakovanie patrí Aďke za korekciu ako gramatickú, tak aj štylistickú a samozrejme všetkým priateľom za prvé recenzie a podporu.
Najväčšie poďakovanie patrí môjmu otcovi a bratovi, ktorí ma naučili prvé znalosti o prírode a ukázali mi lásku k horám. Na ich večnú pamiatku.