1. Bazový sirup
2. Bazové kvety v cestíčku
3. Masť zo živice
4. Impregnačný vosk na kožu a drevo
5. Ovocná koža
6. Smrekový sirup
7. Lektvar proti kliešťom
8. Žaluďová múka
1. Bazový sirup
Kto by ho nepoznal, že? Tak tu je moja verzia. Kvety trhám klasicky, najlepšie po daždi a za slnečného dňa, keď má baza najviac peľu. Nepremývam ich, veď práve ide o ten peľ. Najhrubšie stopky odstránim a zároveň si odkontrolujem, či nie sú medzi kvetmi vošky alebo nejaká chrobač. Dám ich do vody s pokrájanými citrónmi (bez kontaminovaných šupiek) na 24 hodín. Jeden citrón len vyžmýkam. Citróny sú pre konzerváciu a pre chuť. Na druhý deň všetko z hrnca vyberiem von a cez sitko riadne vyždímem. Čistú tekutinu pomaly privediem do varu a hneď odstavím. Priebežne sypem cukor a miešam pokiaľ sa neroztopí. Nevidím dôvod, prečo variť. Čím dlhšie a vyššia teplota, tým viac výživných látok zmizne. Nechám vychladnúť a hotovo.
Pomer je 100 kvietkov, 3 citróny, 1,5 kg cukru to všetko na 4 litre vody. Niekto má zase iný pomer a všetky recepty sú správne. Ja radšej menej cukru a viac kvetov. Ak vám sirup nezhnedol, tak je to tým, že ste nedali trstinový cukor. Ináč vôbec nie je nutný, postačí aj rafinovaný, biely. V tomto prípade cukor ako cukor. No to je na inú debatu. Tak a teraz na zdravie.
2. Bazové kvety v cestíčku
Tak ako robíte rezne, skúste si spraviť aj bazové kvety. Múka, vajce, strúhanka a štipka soli. Ja vyprážam na masti. Je to podľa mňa chutnejšie. Môžete to skúsiť aj s inými kvietkami. Napríklad orgován, z ktorého sa takisto robí sirup. V podstate rovnako ako z bazy.
3. Masť z borovicovej živice.
Postup je jednoduchý ako všetko. Olivový olej (používam extra panenský) zohrejte. Postupne v ňom rozpustite borovicovú živicu. Používa sa aj smreková. Účinky majú obe rovnaké. Potom to celé cez handričku, prípadne gázu preceďte a znovu zohrejte. Teraz pridajte včelí vosk. Po rozpustení zmes prelejte do nádobky a nechajte vychladnúť. Aký si zvolíte pomer jednotlivých látok, je viac menej na vás. Ja som dával 50 g živice, 150 ml olivového oleja a 30 g vosku. Tie váhy nemusia byť až tak presné, proste plus mínus.
Masť je úžasná. Jej najväčší účinok je na kožu a samozrejme horné dýchacie cesty. Na všetky rany, popáleniny a aj omrzliny. Dezinfikuje a zároveň lieči. Ja ju používam na rezné rany (raz začas sa aj mne pritrafí), na štípance od hmyzu a na tvár po oholení. Keď si nádobku len tak otvoríte a postavíte vedľa seba, budete cítiť užasnú vôňu, ktorá je blahodarná pre vaše pľúca.
Dajte si pozor pri výrobe hlavne na vosk. Nechce sa dať očistiť a to doslova z ničoho. Odporúčam pod všetko si dať nejaké staré noviny. Ušetríte si veľa námahy s čistením. Nezohrievajte olej na veľmi vysokú teplotu, je škoda živicu a vosk znehodnocovať, radšej si dajte načas a rozpúšťanie robte pomaly, postupne v menších dávkach. Takto sa vám nevytvorí jedna veľká hrča a budete o to rýchlejší s prácou.
4. Impregnačný vosk na kožu a drevo
Túto impregnáciu ľudia používajú odjakživa. Recept nájdete v starých knihách a na internete po celom svete. Jeho výroba je úplne jednoduchá a použitie viacúčelové. Ja si s týmto voskom impregnujem hlavne topánky a to tak, že ho najprv zohrejem do tekutého stavu a potom štetcom nanášam. Dá sa to aj opačne. Najprv ho nanesiete na topánku, keďže je mäkký a potom fénom zohrievate aby sa vsiakol do kože alebo látky. Oba spôsoby môžete aj skombinovať. Pri výrobe záleží na pomere. Dočítate sa o rôznych číslach od 3:7 až po 1:8. Olej je vždy to väčšie číslo. V podstate viac vosku vyššia ochrana, vyššia vodeodolnosť. Môj je 1:3 a som s touto impregnáciou spokojný. Určite je dôležité aj množstvo, ktoré nanesiete na topánky. Na drevo ho používam len pri výrobkoch, kde sú malé plochy. Niektorí domáci reštaurátori a kutilovia (hlavne na západe) natierajú celé stoly a stoličky a iný nábytok.
A poďme k výrobe. Vosk nastrúhajte na čo najmenšie časti. Zohrejte ľanový olej v plechovke tak, že je ponorená do horúcej vody (trebárs v hrnci na šporáku). Potom v ňom vosk postupne rozpúšťajte. Už len preliať do vhodnej nádoby. Malé zaváranínové poháre sú ideálne. To je celé.
5. Ovocná koža
Tak toto je úžasný „vynález“. Výroba je úplné jednoduchá. Rozmixujte ovocie a vylejte ho na papier na pečenie. Lepšie sa z neho „odliepa“. Samozrejme, aby sa vám to nerozlialo kade tade, dajte si to celé na tanier. Necháte vyschnúť a máte ovocnú kožu. Ja nepoužívam sušičku, čo samozrejme urýchli proces. Ukladám to rovno na priame slnko na parapetnú dosku z vnútra okna. V rámci rád na internete sú moje skúsenosti trochu odlišné. Čím tenší „koláč“, tým lepšie, žiaden pol centimeter. Skôr vám to vyschne a pohodlnejšie sa to papá. Po vyschnutí, ktoré trvalo cca 2-3 dni som ich nastrihal na malé obdĺžniky. Môžete použiť akékoľvek ovocie, len si dajte pozor, aby bolo tekuté. Ono ani kombináciam sa medze nekladú. Všetkým najviac chutil mix hrozna s jabĺčkom. Naopak, čistý pomaranč nebol bohviečo. Na obrázku je vodný melón s jablkom. Skúšajte, milión ľudí, milión chutí. Nakoniec som ju uskladnil v tom istom papieri do chladničky. Aj tak tam dlho nevydržala.
6. Smrekový sirup
Správne by malo byť sirup zo smrekových výhonkov ihličia. Čo teda potrebujete? Mladé výhonky (tie bledozelené a mäkké, nepichľavé), cukor a zaváraninový pohár. Do neho ukladáte vrstvy. Prvá je ihličie, potom cukor a znovu ihličie a tak ďalej až po vrch. Končíte vrstvou cukru. Nebojte sa pritlačiť, to je celkom dôležitá vec.
Nezalievate ničím. Žiadna voda ani lieh. Nič. Pohár postavte na tmavé miesto a ak chcete proces urýchliť, tak na slnečné miesto. Parapetná doska zvnútra okna je fajn. Ihličie pustí postupne šťavu. Dočítate sa rôzne časy, za ako dlho sa sirup vytvorí. Ja som ich nechal 5 týždňov v tme. Na slnku je čas nepomerne kratší, inak vytvoríte alkoholický nápoj. Začne to rýchlejšie kvasiť. Keď sa vám vytvorí hnedá tekutina, máte hotovo. Sirup si zlejte a nezabudnite ihličie poriadne vyždímať. Výnosnosť je nízka, cca 1,2 dcl z jedného 7 dcl pohára.
Sirup je sladunký a veľmi zdravý. Výborný pri prechladnutí na vykašliavanie hlienu a liečbe všetkých chorôb horných dýchacích ciest. Môžete si ho dať do čaju alebo len tak preventívne jedna kávová lyžička denne. Na samotný zber výhonkov máte približne dva, najviac tri týždne. Kedy a kde začnú rásť, záleží podľa regiónov, u nás to vychádza na máj. Pri zbere dajte pozor, aby ste neodtrhli všetky výhonky, strom ich potrebuje pre svoj rast. Ak sa vám dá, berte si len z dospelých stromov a určite nie z vrcholcov. Z toho by sa už nemusel spamätať.
7. Lektvar proti kliešťom
Ak si dáte na seba sprej proti akémukoľvek hmyzu, tak ste sa pravdepodobne kontaminovali DEET. Oni vám napíšu, že je to okej, ale o tom, že sa neodporúča priamo na kožu sú predajcovia poväčšine ticho. Nepoužívajte takéto veci! Veď tu máme prírodu. Proti kliešťom môžete použiť napr. sušený fenikel zabalený v kúsku látky. Alebo klinčeky a kvety levandule (ja dávam pol na pol), ktoré namočíte do liehu. Pokojne aj denaturovaného, nič sa nestane. Nechajte to odstáť asi dva týždne. Ak nemáte čistý lieh (ten je podľa mňa najlepší), použite napr. Alpu. No a to je celý recept. Účinnosť stopercentná. Vyrábam si cca dva deci ročne, čo mi vydrží od jari až do zimy. Žiadna chémia a ešte aj budete pekne voňať. Používam ho tak, že si potieram lýtka, zadok, spodnú časť chrbta a predlaktia. Vôbec sa nemusíte báť dať si ho aj na oblečenie, či batoh. Skladujem ako príde. V chladničke alebo len tak prichystaný v batohu. O kliešťoch som napísal článok, kde sa snažím zbúrať niektoré mýty, ktoré si ľudia myslia.
A ešte jedno poznanie. Všimol som si, že lektvar zľahka funguje aj proti ovadom. Nemali o mňa žiadny záujem a vždy sa držali len v blízkosti okolo mňa.
8. Žaluďová múka
Je jeseň, čas zberu plodov a žalude sú jedny z tých, ktoré sú pre človeka veľmi výživné. V tomto článku nebude návod na výrobu chleba, placiek a pod. Popíšem tu svoje skúsenosti so zberom a spracovaním orechov, aby ste sa vyhli zbytočným problémom a uľahčili si prácu. Samozrejme ak sa rozhodnete pripraviť si z nich múku.
V prvom rade niečo o zbere. Ani zďaleka stromy nepúšťajú žalude na zem v rovnaký čas. Vyzerá to, ako keby sa dohodli. Dnes ja, zajtra zase ty. Lebo keď ich zhodíme na zem naraz, prídu diviaky, jelene a všetky nám zjedia. Takto sa musia presúvať po lese a orechy budú mať viac času a väčšiu šancu vyklíčiť. Takže aj my musíme hľadať ten správny strom. Ďalší problém je, že veľa žaluďov je malinkých. Také neberte. Budete mať malý výnos a dorobíte sa. A ešte to nekončí, lebo väčšina padnutých žaluďov je zelených a nedozretých.
Zdá sa, že človek musí vyvinúť veľa námahy len aby ich našiel. Nezúfajte, nie je to tak. Moja rada znie, choďte na hríby a zároveň aj na žalude. Skôr alebo neskôr nájdete tie správne duby. Pod nimi bude toľko žaluďov, že vám na začiatok budú stačiť, pozbierate ich len pod jedným, dvomi stromami.
Zbierajte ich pokiaľ sa dá na miestach s malým množstvom listov napr. na lesnej ceste. V čisto dubovom lese je na zemi ešte spred roku vysoká vrstva listov a medzi nimi sa hľadá ťažko. Ak ich nenájdem na poľnej ceste, tak ich chodím nazbierať do časti hory, kde duby rastú s borovicami. Skvelé miesto, málo lístia a stromy nie sú ďaleko od seba.
Spomenul som, že veľa popadaných žaluďov je ešte zelených. Ale ak vezmete, také čo už začínajú postupne hnednúť, dobre urobíte. Nechajte ich doma na vzduchu a v priebehu pár dní dozrejú. Zber začína približne od polovičky septembra. Keď pôjdete teraz (je polovica októbra), máte úplne vyhraté. Takmer všetko, čo padá na zem je už dozreté a úroda bohatá.
Nesnažím sa orechy vyberať zo škrupiny hneď po zbere, ale počkám do druhého dňa. Trochu preschnú a potom to ide lepšie. Každý jeden musíte rozrezať (najlepšie po dĺžke) a vylúpnuť z neho orech. Ja to robím špičkou noža. A práve keď sú trochu preschnuté ide to ľahšie a rýchlejšie.
Niekto z nich počas lúhovania vo vode dáva dolu šupky. Ja to nerobím a ani nepovažujem za nutné. Drvivá väčšina sa aj tak ošúpe sama. A niekto ich pred mletím rozrezáva na ešte menšie kúsky, ale dobrý mlynček si s nimi poradí aj bez toho. Ak máte obyčajný na kávu, tak to robte v menších množstvách a na viackrát, aby ste si ho nepoškodili. Keď budete mať žalude čisté od tanínu, nechajte ich najprv vysušiť a až potom pomeľte. Tentokrát voda nie je náš kamarát.
Proces lúhovania je nutný a popravde únavný. Taníny sú látky potrebné pre človeka, ale vo veľkom množstve vás priotrávia. A práve v žaluďoch je ich požehnane. Ja sa ich zbavujem tak, že vodu privediem do varu, dám do nej orechy a počkám kým hrniec nevychladne. Ak budete meniť vodu častejšie a dáte jej viac, proces urýchlite. Môj spôsob má výhodu v tom, že nemusíte odbiehať od inej práce a efekt je rovnaký. Keď už voda nefarbí (červená až bordová farba) a orechy sú chuťovo príjemné, môžete začať sušiť. Vodu som menil 5-krát pri prvej várke a 6-krát pri druhej. Suším ich voľne, rovnako ako hríby a bylinky. Nemám sieťku, a preto používam papier na pečenie.
Žalude sa dajú spracovať aj priamo v lese. Videl som video ako dal chlapík orechy do ponožky a potom do potoka. Za pár hodín ich vybral a tvrdil, že je to najjednoduchší spôsob. Nie som si istý, či je to postačujúce, aj keď som to neskúšal. Kontrola je jednoduchá. Polovičku orecha zjedzte a pokiaľ nebude trpký máte hotovo. Proces sušenia môžete vyriešiť napr. v ešuse. Len potom to robte nad jemnou pahrebou (nižšia teplota), aby ste ich namiesto sušenia nepražili. Ešte posledná rada, cesto sa nechce lepiť, a preto sa nebojte zmiešať ho s obyčajnou múkou alebo rozomletými bylinkami. Takto sa vám nebudú sušienky rozpadávať.