Sú stromy, kry a bylinky, z ktorých môžeme zúžitkovať úplne všetko. Kvety, listy, plody, drevo aj korene. Borovica lesná, Pinus sylvestris medzi ne určite patrí.
Na Slovensku je z ihličnanov najrozšírenejší druh a je rozpoznateľná už z diaľky. Častokrát na veľkej ploche kôry (najčastejšie od prvej tretiny vyššie) výrazná oranžová farba v zelenom lese zaujme. Jej starší názov určite poznáte, predsa sosna. Čo všetko nám tento strom dokáže dať, si teraz poďme prečítať.

Z ihličia si môžete pripraviť čaj, ktorý je výživný a obsahuje veľa vitamínu C. Ale vedeli ste, že aj z mladých zelených šišiek si ho takisto môžete uvariť? Čaje sa používajú hlavne pri liečení horných dýchacích ciest, je dobrý pri nádche a kašli. Vetvičky alebo šišky zalejeme studenou vodou, povaríme 10 až 15 min. a prípadne necháme ešte vylúhovať. Takto pripravený ho môžeme piť napariť sa nad ním alebo si ho pridať do kúpeľa.
Ak ihličie budete pol hodinku zohrievať tesne pred bodom varu, potom ho scedíte, do tohto pridáte trstinový cukor a po vychladnutí budete znovu zohrievať tak po cca 2 hodinách vyrobíte med.
Indiáni Severnej Ameriky z ihličia borovice vyrábajú dodnes košíky, malé nádobky, metličky a aj okrasné predmety.
Miazga, živica je vec s veľkým V. Strom sa pomocou nej dokáže nielen úspešne brániť proti hmyzu, baktériam a plesniam, ale je aj prospešná pre človeka. Má viac možností využitia. V prípade bolestí brucha je možné ju zjesť, no tento spôsob si treba overiť. Nie každému môže pomôcť a vôbec nie pri každom neduhu. Niekomu po jej užití môžu nastať mierne bolesti. Preto opatrne. V každom prípade, ak sa rozhodnete živicu zjesť, najprv si ju nadrvte.
Ak sa porežete, môžete ju natrieť na ranu (po jej očistení). Má blahodarné účinky na bunky, alebo ak chcete, zrýchľuje hojenie a zároveň dezinfikuje. Ideálne je urobiť si vlastnú masť (viď článok Recepty). Táto je vhodná napr. na otvorené rany, omrzliny a ľahké popáleniny. No ak ste v núdzi, samotná miazga priamo zo stromu je postačujúca.
Zo živice sa vyrábajú aj esenciálne oleje a tie sa používajú ako pri masážach, tak aj inhalácii obdobne ako čaj z vetvičiek.
Ďalší spôsob využitia je zmiešať ju s popolom potom, keď ju dostanete do tekutého stavu a vznikne vám lepidlo. Samotná živica je krehká a ľahko sa láme. Takto ju ale dokážete vytvrdiť a napr. hrot, ktorý je pripevnený k telu šípu žihľavou a ogebrený týmto lepom, je skutočne pevne spojený. Ak sa vám tento nápad zdá divný, tak vôbec nemusí. Skúšať to asi nebudete, no naši predkovia v praveku (viac ako 25.000 rokov dozadu) využívali tento spôsob lepenia bežne. Dokladajú to archeologické nálezy. Ak vám z vášho práve čerstvo vyrezaného pohára preteká cez dno voda už viete, čím ho utesniť. Som si istý, že vám napadne aj jeho ďalšie využitie.
A aby som nezabudol, veď predsa výborne horí. Ako podpaľ na založenie ohňa je živica dobrá voľba, hlavne za dažďa.
Kôra má zaujímavú vlastnosť. Ak potrebujete udržať pahrebu, tak okrem tvrdého dreva je vynikajúci pomocník. Vyskúšajte. Navyše tá tenučká je tiež vhodná ako podpaľ.
Keď som dostal svoj prvý nôž, práve z borovicovej kôry vyrobiť loďku, bol mojím začiatočníckym rezbárskym počinom. Vlastne ono to bol skôr len pokus. Ale na zoznámenie sa s nožom pre deti je to podľa mňa skvelý materiál.
Koniec koncov, dajú sa z nej robiť naozaj pekné dekoračné veci. Pri táborení ju môžete využiť ako podstavec pod sviečku, ale aj ako drievko na rezanie slaninky.
Spodnú časť vrchnej kôry nadrvte, vyvarte a nechajte odstáť. Získate výživný čaj. Super čaje nie sú len z kmeňov juhoamerických stromov, ale aj z našej borovice.
Lyko. Nachádza sa tesne pod vrchnou kôrou. Hneď za ním je kambium. Tenké plátky opražené so soľou sú lepšie ako zemiakové čipsy. Samozrejme, môžete ich uvariť, alebo zjesť aj surové. Tie budete len prehĺtať, tu vám budú zuby na nič. Ak sa rozhodnete vyskúšať ho jesť, zase platí, neprežeňte to.
Z lyka sa dodnes vyrába veľmi kvalitný špagát. Predpokladám, že čas a priestor na jeho spracovanie (česanie, výroba priadze, nití, pletenie šnúry) nemáte, tak aj nespracovaným jednoduchým spôsobom si ho môžete priamo v lese upliesť. Určite to poznáte a ak nie, na youtube nájdete návody.
Patrí sa povedať aj niečo k drevu. Samozrejme, vyrába sa z neho hlavne nábytok. Spodné suché konáre obsahujú veľa živice a starí trampi vedia čo s tým. Kto počul o mastnom drievku na zapálenie ohňa, ale nevie čo to je, tak „voalá“! Nielenže dobre horí mokré, ale aj úžasne vonia. Keď budete píliť takýto konár, nerežte ho priamo pri kmeni, ale nechajte z neho kúsok trčať. Strom sa takto chráni pred škodcami, a preto je v nich aj toľko živice. Odrezaním priamo pri kmeni mu dáte ďalšiu robotu navyše, aby zacelil ranu.
Suché rovné drievko z kmeňa alebo konára je tiež výborné na zapálenie ohňa trením. V podstate akýmkoľvek spôsobom.
A nesmieme zabudnúť na „lúč“. Je to ploché drievko dlhé približne 60 cm a široké až 7 cm. Zapáľte jeden koniec a máte sviečku. Teda lúč. Toto ľudia využívali už tisícročia. Drevo musí byť dokonale suché a ani hocijaký strom nie je vhodný. Bola to veda spraviť správny lúč a drevo často schlo aj rok. Vyrábal sa aj z iných druhov stromov, napr. z buku alebo osiky. Dĺžka horenia závisela od uhlu osadenia do stojana, množstva živice, kvality dreva, správneho vyschnutia a veľkosti. Vyskúšajte niekedy pri prespaní v lese, len si dajte pozor na požiar.
Šišky sú v podstate zdrevnatené nepravé plody. Nachádzajú sa v nich semienka stromu. Tieto slúžia nielen na rozmnožovanie, ale aj ako potrava pre hlodavcov a niektoré druhy vtákov. Kedysi dávno ľudia (tí chudobní) šišky zbierali a kúrili nimi. Nie je to ideálne, priveľa praskajú a majú malú výhrevnosť.
Šiška, o ktorej som teraz písal, je samičia šiška. Ihličnany sa rozmnožujú peľom pomocou vetra. Kde je teda samčia šiška? Predsa na konci konárikov medzi ihličím. V týchto sa nachádza peľ a ten je veľmi výživným a ceneným artiklom. Dá sa jesť samotný, alebo si ho môžete pridať do cesta. Má vynikajúcu chuť.

Na záver som si nechal decht. Tento sa vyrába dodnes a to pravdepodobne od doby železnej. Dnes sa využíva najmä na lekárske účely, keďže má blahodarné účinky na pokožku a dýchacie cesty. Lieči sa ním aj psoriáza. Vyrábajú sa z neho krémy a šampóny. Má antiseptické a dezinfekčné účinky. Popravde, ako je to u nás na Slovensku s predajom a využívaním výrobkov z dechtu, netuším. Určite nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že vo veľmi malej miere. Perlička je, že dodnes nevieme, akým presným mechanizmom fungujú jednotlivé látky na ľudské telo. Tých je v dechte zistených zatiaľ okolo 1000. Ako prvý jeho blahodarné účinky popísal Hipokrates.
Ľudia sa plavia na lodiach hádam odjakživa. Námorníci sa museli vysporiadať nielen s vrtochmi prírody, ale aj s tým, ako zabezpečiť vyššiu životnosť lode. No a práve decht bol jedným z hlavných prostriedkov pri ich výrobe. Morská soľ žerie všetko, preto sa lanovie a čokoľvek, čo jej bolo vystavené napospas, natieralo dechtom. Existujú tri druhy kvality dechtu a podľa toho sa aj na jednotlivé časti lodí používali. Švédsko pred 150 rokmi zbohatlo práve na jeho výrobe, predávali ho do celého sveta. Preto aj dodnes je najznámejší názov tohto výrobku „štokholmský decht“.
Viete ako sa vyrába? Jednoducho. Keď napíšem pyrolíza alebo suchá destilácia, niektorí už viete. Tak ako si vyrábate charcloth, tak isto sa vyrába aj decht. Do uzavretej nádoby bez prístupu vzduchu dali drevo, konáre, ale aj korene a celé pne. Zapálili oheň a pri cca 200 stupňoch začne kvapkať prvý decht. Ten sa potom zachytí do ďalšej nádoby. Môžete si ho pripraviť aj sami a kto má rád staré techniky, napríklad ošetrenia kože, tak práve tento sa používal ako impregnácia proti premoknutiu kože a látok.
Čo dodať? Možno len to, že napr. v Japonsku je borovica symbolom dlhovekosti a sily. Býva častým námetom pre umelcov. Najstaršie vykopávky skamenených stromov sú z obdobia Jury (od 200 do 150 miliónov rokov). Takže vznikla už za čias dinosaurov.
Myslím, že environmentálny prínos borovice rozoberať nemusím. Ako máte možnosť vidieť dá sa z nej využiť úplne všetko. Tento strom bol a aj dnes je pre nás stále nenahraditeľný.