Vďaka umelej výsadbe od 19. storočia je jedným z najviac rozšírených stromov v celej Európe. Patrí do čeľade borovicovité a poznáme ich približne 36 druhov. Ako to už býva, botanici sa nevedia dohodnúť, preto je toto číslo v rôznych krajinách iné.
Jeho využitie je veľké a ponúka nám zo seba takmer úplne všetko. Významný je pre drevársky a stavebný priemysel. To, že sa zo smrekového dreva vyrába nábytok, nie je nutné zmieňovať. A ako vianočný stromček už vôbec nie. Tým, že „rýchlo“ rastie, je komerčne zaujímavý. V záhradkárstve sa využíva kôra ako ochrana proti mrazu. Pred rozšírením chemického priemyslu sa zo smreku vo veľkom získaval tanín na spracovanie koží. Samozrejme je možné využiť miazgu. V podstate rovnako ako u borovice (viď článok vyššie). Pre zálesákov sa napr. korene dajú použiť ako improvizovaný špagát, ale vyrábajú sa z nich aj puzdra v tradičnom nožiarstve a kedysi aj opálky (košíky na úrodu). Najviac som ich videl pri škandinávskych nožoch.
Ale to najlepšie, čo nám smrek môže dať, sú mladé výhonky ihličia. Majú veľký obsah vitamínov a živín potrebných pre človeka. Výživnú hodnotu by som priradil k tým NAJ zo všetkých našich rastliniek. Napr. obsahujú viac vitamínu C ako citrón.

Dajú sa jesť surové aj keď veľmi ťažko väčšie množstvo, kvôli trpkosti. Používajú sa do všetkých možných jedál aké poznáte. Pridávajú sa do šalátov a príloh, omáčok, pesta, zmrzliny, dezertov, keksov, horkej čokolády a do mäsa pri jeho príprave (v západných krajinách hlavne na hydinu). Ďalej do chleba, cestovín, polievok a rôznych nápojov. Nezabudnem na pivo. V niektorých častiach severnej Európy ich jedia spolu s ovocím, zeleninou a rôznymi orieškami. U nás je toto nepreskúmaná kulinárska oblasť a myslím, že celkom na škodu. Určite stojí za to vyskúšať ich pri príprave jedál.
Výhonky sú komoditou, ktorou sa v niektorých častiach Aljašky platí ako s peniazmi napr. v reštaurácii. V indiánskych regiónoch je tradícia zberu výhonkov stále živá. Niektoré pivovary ich vykupujú vo veľkom. Cena je vysoká. Tohto roku (2022) bol predaj za pol kilogramu až 30 eur.
U nás, v strednej Európe sa najčastejšie vyrába sirup. Môžete ním sladiť čaj alebo si ho dať na palacinky. V časti Recepty som popísal návod. Ak si chcete výhonky uchovať na dlhšie obdobie, chlad nestačí. Vtedy vydržia rádovo len pár týždňov. Lepšie je ich zamraziť alebo hneď vysušiť. Sú skvelé na čaj, prípadne po zomletí ako korenie (pridávam trošku soli).
Ak sa ich rozhodnete vyskúšať, tak prosím berte pri zbere ohľad na samotný strom. Výhonky potrebuje pre svoj rast. Ak im ich všetky vezmete, hlavne tie na vrchu, stromček sa už nemusí spamätať. Ohľaduplnejšie je trhať ich zo starého stromu a určite nie všetky. Vždy im väčšinu nechajte. Ďakujeme.
Na záver zopár zaujímavostí:
Anglický výraz pre smrek je „spruce“. Podľa etymológov mohlo toto slovko vzniknúť z názvu Prusko. Štátu, ktorý už dnes neexistuje. Jeho najväčšia časť sa nachádzala na severe dnešného Poľska pri Baltskom mori. Cez neho sa dovážal tovar od nemeckých hanzových obchodníkov z východu. Medzi nimi bol aj smrekový nábytok. V Anglicku predpokladali, že smrek je hlavným stromom týchto krajín. Keďže „spruSe“ znamenalo „z Pruska“, tak zámenou jedného písmenka vznikol dnešný anglický názov stromu.
Za najstarší žijúci organizmus na svete sa považuje práve smrek. Volá sa Old Tjikko a nachádza sa vo Švédsku. Jeho vek odhadli na 9550 rokov. Vedci tvrdia, že si dokáže klonovať svoj kmeň a preto je tak neuveriteľne starý. Bežne sa smrek dožíva okolo 200 rokov. Na Slovensku bohužiaľ najviac 30.
Čaj z ihličia je výborná vec, hlavne v zime. Čistý prírodný produkt, ktorý vám dodá potrebné vitamíny. Ja si ho pripravujem inak ako je zvykom, teda zaliať bylinku vriacou vodou. Najprv vložím ihličie do studenej vody a až potom začnem variť. Po približne 10 minútach to celé odstavím a nechám 5 min. lúhovať. Čaj má zelenkavú farbu a trpkú chuť. Naši predkovia ho pili bežne. Bol pre nich jedným z prostriedkov ktorým sa bránili proti skorbutu, chorobe kedy má človek málo vitamínu C. Všetkým ho odporúčam vyskúšať.