Dlho som rozmýšľal, či sa budem vôbec zaoberať KPZ-kou a niečo o nej napíšem. Nakoniec som sa rozhodol vyjadriť svoj názor. V nadpise som síce uviedol krabička plná zbytočností, ale má, alebo nemá zmysel ju nosiť? Zachráni nás naozaj v prípade núdze? Tak tu je úvaha, ako to vidím ja.
Takže Krabička Poslednej Záchrany. Na začiatok trochu histórie. Na nete sa dočítate, že ju ako prvý predstavil svetu Čech Jan Foglar vo svojom časopise Mladý Hlasatel a keďže bol členom skautského hnutia, tak sa onedlho stala povinnou výbavou každého skautíka. Odtiaľ už nebolo ďaleko, aby sa po Druhej svetovej vojne rozšírila aj medzi trampov a turistov. Tento fenomén tu teda máme od roku 1935. Dovtedy o nej veru nikto nechyroval, zato veľa ľudí ju dodnes používa.
Musím sa priznať, že som ju chvíľu nosil aj ja a bola celkom slušne vybavená. S tým, čo v nej bolo, sa dalo robiť veľké množstvo vecí. Samozrejme založiť oheň cez mini kresadlo (firesteel), upokojiť na chvíľu ubolené a unavené telo tabletkami. Malá náplasť a tampón nechýbali. Boli tam nejaké rezervné peniaze. Namiesto žiletky som mal skrátenú čepeľ z orezávacieho noža. Je oveľa pevnejšia a praktickejšia. Nejaký drôt, či vnútorné vlákna z paracordu, myslím tak 5 metrov tiež nechýbali. A už ani neviem, čo všetko som do tej malej plechovky napchal. Ale! Bolo mi ju treba?
Nebolo a nikdy nebude.
Zástancovia mi teraz povedia „Poďakuj Bohu, že sa ti nikdy nič nestalo a nepotreboval si ju.“ Ja odpoviem „Stalo veru, stalo a nie len raz.“ Som rovnaký ako všetci. Či už z nejakej lacnej frajeriny, podcenenia alebo neznalosti som sa dostal do pomerne nepríjemných situácii. A niekedy to ani nebolo z mojej vlastnej viny. Vždy vám život prinesie aj krušné chvíle. Pravda je, že som ju nikdy nepoužil (ak nerátam neustále vyberanie a zas spätné vracanie peňazí). Všetko, čo bolo v KPZ-ke som mal vtedy v batohu a vo väčšom.
Čím je človek starší, tým naberá viac znalostí a zručností. Po čase zistíte, že chodíte po lese inak, ako keď ste začínali. Už len samotné kroky robíte inak. Budete poznať viac rastliniek a zvierat. Zlepší sa vám orientácia a aj intuitívne určenie času. Získate väčšiu zručnosť so špagátom a nožom. Nehovoriac o zakladaní ohňa. Prepracujete sa časom k tomu, že ho dokážete založiť za riadneho dažďa bez moderných pomôcok. Znížite hmotnosť batohu, lebo kopu vecí prestanete nosiť. Proste zistíte, že sú zbytočné. Stále platí: „ČO SI DO LESA NEZOBERIEŠ, TO TAM NEPOTREBUJEŠ“ .
Dnes miesto KPZ nosím vo vrecku tri veci a k tomu svoju hlavu. Rád sa v lese hrám. Niekedy si len tak natiahnem špagát medzi dva stromy a skúšam nové uzly. Občas aj oheň zakladám iným spôsobom ako zvyčajne. A práve takto som získal to, čo viem. Svojou zvedavosťou, učením a opakovaním. A tie tri veci? Zapaľovač, kus paracordu a na opasku niektorý z nožov. Najčastejšie Mikov Fixir. Zistil som, že sú pre mňa skutočne univerzálni pomocníci, ktorí plne nahradia nielen KPZ. Mám ich stále pri sebe.
Mohol by som teraz rozoberať jednotlivo, ako čo vyrobiť, alebo nahradiť, napríklad náplasť pri porezaní. Háčik na ryby (inak ten som nikdy nemal) alebo samotný nôž, no to si necháme na iné články.
Ak by sa ozaj niečo stalo a ja ostanem niekde bez prostriedkov, tak iba to čo mám v hlave mi pomôže. Ak budete mať švajčiarsky armádny nožík a nebudete vedieť využiť jeho funkcie, tak vám bude iba na krájanie slaniny. Ak si nebudete vedieť vydezinfikovať ranu, tak vám náplasť nemusí stačiť a môže sa škaredo zapáliť. Je dobré neustále sa rozvíjať, učiť a získavať vedomosti. Skôr alebo neskôr sa vám zídu a potom uľahčia život. Nespoliehajte sa na veci, ktoré máte pri sebe. Môže sa rýchlo stať, že sa raz ocitnete bez nich. Ak sa nedokážete vynájsť, zostanete v beznádejnej situácii a budete potrebovať pomoc, ktorá ale nemusí byť na blízku. Napríklad, ľudia používajú bežne GPS na telefónoch. Vyskúšal som ho a zistil, že je to zbytočná a často zle fungujúca vec. Mapa a schopnosť orientovať sa sú lepšie. Môže sa stať, že strojček ostane bez elektriny, alebo poznáte to: vec sa pokazí vždy v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Nedajbože sa vám rozbije, alebo nebudete mať signál. No a možno nebudete mať ani tú mapu. Ale ak viete ako, tak sa dostanete všade, kam ste chceli ísť bez pomôcok. Telefón vám bude na nič, ak budete chcieť pomôcť zranenému. To sa treba naučiť. Podľa mňa prvú pomoc by mal nutne ovládať každý jeden človek.
Takto by sme mohli pokračovať, až zistíme, že 99 % vecí čo nosíme do lesa v batohu alebo na sebe, sú zbytočné. Dajú sa nahradiť univerzálnejšími a častokrát jednoduchšími vecami. Pohodlie je fajn a zjednodušiť si život, aby sme získali čas, je dobré, ale iba pokiaľ nás to nebude odrádzať od samotného života. A nielen v lese.
Takže môj názor na KPZ-ku je jasný. Je to podľa mňa zbytočná vec bez využitia, ktorá vám zavadzia vo vrecku, dáva vám falošnú sebaistotu a stále vám hovorí, že sa môže niečo stať. Podvedome vo vás udržiava strach a to nie je dobré. Pracujte na sebe a časom zistíte, že patrí do starého románu, obchodov a na YouTube kanály. V lese je zbytočná. A to je celé. Viem, že zástancov som nepresvedčil, ale hlavne dúfam, že nenahneval. Napísal som iba svoj názor a názor druhých rešpektujem. A teraz hor sa do lesa, alebo vymýšľať plán na jeho najbližšiu návštevu.