Zúbky sú treba na hryzení chleba“, spieva Bukasoví masív. Starostlivosť o telo, alebo ak chcete telesná hygiena, zahŕňa aj chrup. Odkedy ľudia pestujú pšenicu, začali sa nám kaziť zuby viac a viac. Dnes ešte zrýchľujeme tento proces pomocou cukru, ktorého jeme požehnane. Veď už deti učíme od mala na sladkosti.
Vymysleli sme zubnú kefku, dentálnu niť a ústnu vodu. K tomu máme špecialistov a dnešná zubná technika je na vysokej úrovni. Všetkými týmito prostriedkami sa bránime proti kazeniu zubov.
No nie vždy to tak bolo, preto sa pozrime do histórie. Vraj prvú zubnú kefku vymysleli Číňania pred 1000 rokmi. V Európe sa objavuje v roku 1780. Väzeň menom William Addis napichal štetiny z prasaťa do kosti. Po prepustení rozbehol kšeft a kefka sa stala rýchlo obľúbenou. Jeho syn začal skúšať iné materiály, napr. pre bohatších používal chlpy z jazveca. Skutočný prelom nastal v 30-tych rokoch minulého stor. vynálezom umelohmotných vlákien.
A ako to bolo pred jej vynájdením? Tak ako to robili naši predkovia a zálesáci dodnes. Ak pri rozkladaní tábora zistíte, že ste si zabudli kefku, nemusíte zúfať. Môžete použiť vetvičky z rôznych stromov. Najčastejšie z vŕby, ale bukové či lieskové sú takisto vhodné.
Vyrábam si ju tak, že odrežem čerstvý konárik, max. 1 cm hrubý. Na konci ho stenčím a opatrne špičkou noža pozdĺžne narežem, tiež asi 1 cm. Potom to zubami, stoličkami rozhryznem a vytvorím malú metličku. Kefka je pripravená na použitie. Na miesto pasty používam popol. Vyberiem si malinký (vychladnutý) uhlík a dám si ho do úst. Zubami ho priebežne drvím podľa toho koľko drte potrebujem. Nemusíte sa báť, že vám ostanú čierne ústa a jazyk. Vypláchnutie vodou to poľahky vyrieši. Pri čistení sa vám budú tvoriť sliny. Ani toho sa nezľaknite, pokojne ich môžete prehltnúť. Popol je čistá vec a ak vás bolí bruško alebo máte črevné problémy, môžete ho použiť ako živočíšne uhlie. Koniec koncov jedná sa o to isté, ale v lese za to neplatíte. Ak sa vám popol nepozdáva môžete použiť soľ.
V arabských krajinách používajú dodnes miswak. Je to rovnaká kefka ako som popísal vyššie, ale zo Salvadory perzskej. U nás tento stromček bežne nerastie. Vetvičky z nej je možné kúpiť a cena je okolo 4 eur. Lekári, ktorí ju poznajú, vám ju odporučia, no bohužiaľ u nás ich nie je veľa. Obsahuje v sebe látky s blahodarnými účinkami práve pre zuby a ďasná. Mimo iné aj fluoridy, ktoré sa umelo pridávajú do zubných pást, kde sú vo vysokých koncentráciách. Vieme, že fluoridy sú pre zdravé zuby potrebné, ale na Slovensku ich navyše pridávajú aj do pitnej vody a rôznych potravín. Takže denne dostávate do tela niekoľkonásobnú vyššiu dávku ako je potrebné. V staršom veku môžete dostať osteoporózu. Problém zubných pást je u nás len na úrovni reklám, ktorá značka dnes vyhráva v predajnosti. Preto vám nikto nepovie, že sa v nich nachádzajú aj ropné produkty a látky, ktoré vás doslova pomaly zabíjajú, napr. SLS alebo chlórhexidín. Našťastie sa predávajú pasty na prírodnej báze. Vyberajte starostlivo.
Používanie miswaku archeológovia datujú 7000 rokov dozadu. Moje skúsenosti s ňou sú výborné. Zubnú kefku a pastu používam len raz za deň, inak si čistím zuby práve miswakom.
Ešte jedna perlička, ktorú som musel pridať. Zubár rekordman, mních menom Giovani Battista Orsenigo za svoju kariéru vytrhol 2 000 700 zubov. Je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov zároveň ako človek s najväčšou zbierkou zubov. On si ich totižto všetky uchovával. Brrr.