Toto by si zaslúžilo skôr video, ako článok, ale skúsim urobiť ich popis perom. Každú vec, ktorú máme, by sme si mali vážiť. Ak hodnotíte veci podľa ich ceny, tak aj tie najlacnejšie. Je jedno, či ich dostaneme darom alebo si ich kúpime sami. V každom prípade sme si ich nejako zaslúžili. Láskou, vlastnou prácou alebo len pocitom šťastia. Preto sa nestavajme k ničomu ľahostajne a vážme si všetko, čo máme. Názov článku je o zásadách pri práci s nožom. Je jedno, aký máte. Kuchynský, s damaškovou čepeľou, zatvárací, Rybičku, alebo nejaký za 1000.- eur. Každý jeden budeme používať. Preto platí niekoľko dobrých zásad, alebo skôr návykov, ako s ním pracovať a postarať sa oň tak, aby nám slúžil dlhé roky.
1. Nôž nikdy neukladám na zem. Samozrejme, pokiaľ s ním stále pracujete, nebudete ho dávať do púzdra a zase vyberať každých 10 sekúnd. No ak nôž teraz nepotrebujete a ani o chvíľu, vždy si ho schovajte do bezpečia. Ak vás zaujme niečo iné ako to, čomu sa práve venujete a vy ho máte len tak položený na zemi, okamžite na neho zabudnete. Od straty už nie je ďaleko. Hneď ako s ním dopracujete, odložte si ho do púzdra. Dobrá rada.
2. Nôž mám stále čistý. Ja viem, v lese to môže byť problém. Vždy, keď sa vám naskytne možnosť akokoľvek ho očistiť, spravte to. Či len utrieť. Určite by ste boli neradi, ak špinavým nožom ešte spred týždňa ide kamarát rezať mäso na živánsku.
3. S nožom sa nehádže. Proste nehádže. Nikto si ho nechce poškodiť, zlomiť špičku, alebo vyštrbiť ostrie. Na hádzanie sú presne vyrobené vrhacie nože, prípadne niektoré bojové. Nôž nám slúži v prvom rade na rezanie. So zlomeným to ide ťažšie.
4. Nôž nezapichujem kade tade. A už vôbec nie do stromov. Toto pravidlo priamo súvisí s predchádzajúcim. Zopakujem, nikto si nôž nechce poškodiť. Keď som kedysi intenzívne šermoval (historický šerm), videl som, ako poniektorí zapichávali svoje meče rovno do zeme. Rýchlo sa môže stať, že „kosa narazí na kameň“. Myslím, že nie je viac čo dodať.
5. Nikdy nesmerujem ostrie proti sebe. Keď budete rezať, tak ostrím vždy od seba. Znie to divne, dokonca ako úplná samozrejmosť. No moje skúsenosti bohužiaľ hovoria niečo iné a videl som už pár zbytočných zranení. Chlapík držal drievko a druhou rukou robil rez. Nie od seba, ale smerom k sebe. Samozrejme, nôž vošiel hlbšie do dreva, zasekol sa a vytvoril väčší odpor. Reakcia? Viac sily. Výsledok? To drevo povolilo a rez sa podaril, ale nôž sa zastavil v palci druhej ruky. Ozaj veľa krvi a dva dni bez poriadneho úchopu. Ostrie smeruje tam, kde už nie je žiadna prekážka a určite nie, kde sú naše telesné súčiastky.
6. Radšej menej ako viac. Ak chcete odrezať väčšie množstvo dreva, choďte na to postupne. Nesnažte sa to vyriešiť jedným alebo dvomi rezmi. Mimo to, že sa dorobíte, tak sa vám môže stať, že to preženiete. Vtedy už nie je návratu a čo chýba, sa späť doložiť nedá. Ak budete napr. rezať hrot na ražeň, urobte na konci najprv malý rez. Potom si ho otočte o 90 stupňov a spravte ďalší. Dokopy budú štyri malé rezy, ktoré spolu vytvoria hrot. Ak vám to nestačí, pokračujte a to isté urobte cez vytvorené hrany. Verte, takto to máte na prvý pokus a rovnomernosť sa vypláca. Menej je niekedy viac.
7. Nôž mám vždy naostrený. Zase jednoduché pravidlo. S tupým to nechce ísť, ako má a ešte vám aj hrozí zranenie. Viac sily, nepresnejšia práca. Ja som sa nikdy nehral na perfektné ostrie a nenosím brúsny kameň v batohu. Ale nôž mám stále ostrý. Predtým mi ich brúsili kamaráti, alebo v predajni s mäsom. Robia to tam síce strojom, ale nôž bol naozaj ostrý a stálo to len pár centov. Teraz som si kúpil kamene a brúsim si ich sám. Na malé nože mám „ceruzkovú“ brúsku od Victorinoxu.
Tak toto je zopár návykov ohľadom noža, ktorých sa držím. Určite máte aj vy nejaké ďalšie dobré pravidlá, čo sa ozaj neoplatí robiť a zase naopak, je nutné spraviť. Ako som spomenul na začiatku, starajme sa o svoje veci a vážme si ich. Ušetríme si čas, peniaze a aj prírodu.