Mačka divá, Felis silvestris, spoločne s rysom karpatským a ostrovidom sú zástupcami mačkovitých šeliem v našich lesoch. Ich populácie sú vraj ustálené a dokonca pozvoľna rastú. Vyzerá to, že v celej Európe sa počty mačky divej pomaly zdvíhajú. Správy z Holandska a Nemecka o tom svedčia. Snažím sa dôverovať ľuďom, ktorí ich naozaj sledujú priamo v prírode a nedávajú čísla od stola, ale aj tak. Každodenný výrub lesov vo veľkom a ničenie všetkých ekotypov po celej Európe nie je práve lichotivý poznatok. Ďalším dosť závažným dôvodom na moje obavy, skôr o znížení ich stavu je, že sa pomerne často a nekontrolovateľne kríži s mačkou domácou. V Škótsku sa vo voľnej prírode v podstate nachádzajú už len hybridy. Niektorí biológovia sa dokonca domnievajú, že môže dôjsť k jej úplnému vyhynutiu v celej Európe. V akom množstve čistokrvnosti to bude o pár rokov, nám ukáže iba samotný čas. Ja pevne verím, že to bude len lepšie. Riešenia určite sú.
Podľa posledných výskumov, všetky dnešné domáce druhy vznikli z mačky africkej plavej, ktorá je dnes už považovaná za samostatný druh. Skôr ako sme začali čítať DNA, panoval názor, že vznikli z mačky divej. Zaujímavosťou je, že najstaršie nálezy zdomácnených mačiek, či dokonca vytvorenia nových druhov šľachtením, pochádzajú z Číny a to 10 000 rokov dozadu. Potom je tu časový prepad a ďalšie nálezy sú o 5000 rokov mladšie. Tieto, na rozdiel od dnešných boli šľachtené z mačiek bengálskych. Teda zdomácňovanie sa dialo niekoľkokrát a na viacerých miestach planéty, pravdepodobne dokonca zároveň. V každom prípade, predkovia tých dnešných, domácich, pochádzajú z obdobia egyptských faraónov. V Európe potom nálezy dokazujú kríženie s mačkou divou len spred 2000 rokov.
Tieto zvieratá sú veľmi zaujímavé a ich miesto v prírode je nespochybniteľné. Nevedú veľmi spoločenský život a aj naša sa radšej potuluje svetom sama. Žijú hlavne v listnatých, prípadne zmiešaných lesoch, ale nemajú problém jestvovať aj pri jazerách, lúkach a v blízkosti ľudských obydlí. Je samozrejmé, že ich hlavnou potravou sú myši a hraboše. Rovnako ako líšky a dravce sú preto veľmi dôležitou súčasťou všetkých ekosystémov na udržanie rovnováhy, aby sa tie malé hlodavé potvory nepremnožili. Nemá problém uloviť si nejakého vtáka a výnimočne aj králika. Dokonca je popísaný prípad, ako mačka divá ulovila malé srnča.
Cez deň sa moc neukazujú, aj keď to nie je nič výnimočné, ale poväčšine lovia za súmraku a pri svitaní. Vôbec nie je jednoduché ju v prírode vidieť, keďže nemá záujem, ako každá šelma, stretnúť sa s človekom. Väčšina pozorovaní je preto z fotopascí. Sú výsostne teritoriálne, vedú osamelý život, a preto sa dorozumievajú hlavne pachovými smskami. Majú vynikajúci čuch a niekde som sa dočítal, že až 14-krát lepší ako človek. Toto číslo nemám preverené, preto ho neberte ako nosné. Jeden zoológ mi dávnejšie tvrdil, že ho má len 7-krát lepší. Tak či onak, má vynikajúci čuch a tento je ešte podporený ďalším špeciálnym čuchovým (Jacobsonovým) orgánom, ktorý sa nachádza za prednými hornými zubami. Nie je nezvyčajné (hlavne u samcov v období párenia) keď mačka otvorí ústa a zľahka vyplazí jazyk. Vtedy jednoducho čuchá. Keď k tomu pridáte jej zatiahnuteľné pazúry, čo jej umožňuje s mäkkými vankúšikmi tiché kráčanie, papuľku plnú zubov, nočné videnie, hmatové fúzy (využívajú ju najviac v tme) a vynikajúci sluch, je to naozaj dokonalý lovec. Mimochodom, pazúry si obrusujú preto, lebo im neustále dorastajú.
Mačky sú podľa mňa z iného sveta. Žijú s ľuďmi dlho a možno práve preto sa na ne pozeráme všedným okom. Sme v priamom kontakte s nimi a pritom ich nepoznáme. Viete, že dokážu ohnúť chrbticu takmer o 180 °, keďže stavce majú upevnené priamo svalstvom? Nemá kľúčne kosti, ale pružné ramenné kĺby, a preto je jej ohybnosť taká neuveriteľná. Je to aj jeden z dôvodov, prečo jej pád z veľkej výšky na zem neublíži a prečo dokáže prejsť veľmi úzkymi otvormi.
Rozpoznať ju od mačky domácej, nie je ťažké. Základné rozdiely sú veľkosť hlavy, divá ju má väčšiu. Chvost je oveľa kratší k pomeru tela a huňatejší. Na konci má zvyčajne tri alebo štyri čierne pruhy a je zakončený čiernou škvrnou. K tomu pridajte ďalšie znaky: menšie uši, čierny pruh cez celý chrbát, dlhšiu srsť, dlhšie fúzy a nakoniec jej farebnosť (odtiene hnedej s čiernymi pruhmi a škvrnami – žíhanie) a hneď ak sa vám ju podarí na potulkách stretnúť, budete vedieť, že je to ona.
Rozmnožujú sa vo februári a v marci. Je zaujímavé, že u samcov hormonálna nabudenosť trvá dlhšie ako u samíc. Kocúry sa nestarajú o potomstvo a vyzerá to tak, že ich jediný záujem je len o potravu, spánok a rozmnožovanie. Nuž, poznám aj zopár takých ľudí.
Takmer všade v Európe je celoročne chránená a na rozdiel od líšok je jej lov zakázaný. Kedysi to tak ale nebolo a nejaké tie štatistiky sa ešte dajú získať. Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia bol odstrel v pomere s vtedajšou populáciou za rok celá polovica. Došlo k prudkému zníženiu jej stavov. V podstate mačka nemá žiadne poľovné využitie a nemala ho ani vtedy. Jesť ju nebude asi nikto a ani jej koža nebola nijako cenená. Nikdy človeku nekonkurovala, skôr naopak, ale napriek tomu sa nikto nestaral o jej stavy až dodnes.
Aby som teraz neklamal, o dvoch využitiach jej kožuchu viem, aj keď sú pomerne bizarné. Poľovníci a aj zálesáci si z nej robili dávnejšie ľadviňáky. Je to pás chlpatej kože, ktorý sa omotáva okolo krížov, aby vám neprechladli. Dnes to už nosí málokto, vzhľadom na iné materiály a pohodlnejšie vybavenie, napr. na spanie v horách. Môj prvý bol zo zajaca a vyskúšal som aj vyrobený z mačky, ale rozdiel som v ničom nevidel. Druhé využitie je zo staršej doby, z obdobia renesancie, kde si Landsknechti (elitní bavorskí a švajčiarskí vojaci) vyrábali z ich koží puzdra na svoje meče (katzbalger).
Pridám ešte dve zaujímavosti, ale z ich života a o iných druhoch. Je všeobecne známe, že mačky vôbec nerady plávajú. Jeden druh s tým nemá žiadny problém. Mačka maloškvrnná, žijúca v Južnej Amerike, dokáže preplávať až desiatky metrov. No a druhá je o mačke domácej a toto je naozaj uletené. V stredoveku si totižto šľachta utierala svoje veľactené zadky malými mačiatkami. Samozrejme živými. Našťastie, aj keď sú o tejto praktike záznamy, nebolo to až také časté. Aspoň teda dúfam.
Všeobecne vieme, že potkany a myši majú silnú averziu voči mačaciemu zápachu, čo je tisícročiami vypestovaný obranný mechanizmus. Mačky sú posledným, cieľovým hostiteľom toxoplazmy, malého parazita, ktorý môže byť nebezpečný pre tehotné ženy, resp. ešte nenarodené deti. Zaujímavosťou je, že tento parazit sa potrebuje dostať do mačacieho tela, a preto ak sa nachádza v malom hlodavcovi, dokáže tento pudový odpor na pach zrušiť, čím uľahčuje mačkám lov. Stále si myslíte, že parazity a vírusy nedokážu priamo ovplyvniť a meniť správanie cicavcov a aj človeka? Teraz je namieste povedať, že pokiaľ budete dodržiavať základné hygienické pravidlá, nemá sa čo stať. Takýmto parazitom sa dokážete úspešne vyhnúť, keď spravíte čo máte. Určite si pred rozložením tábora miesto vyčistite a dobre prezrite. Nie je to len o suchých konároch čo by mohli spadnúť zo stromu alebo nejakom terénnom zlome či údolí, kam by mohlo natiecť v prípade dažďa veľa vody. Výkaly (bobky) vám ukazujú kadiaľ chodí zver a preto sa vyhýbajte pri táborení takýmto miestam, zvieracím chodníkom, krmeľcom, značkovacím miestam na hraniciach teritória predátorov. Neukladajte nič na holú zem napr. jedlo alebo nôž (vieme, že je to aj kvôli jeho strate) a nepite vodu, ktorá by mohla byť kontaminovaná aj od zveri. Pokiaľ je to možné zbierajte lesné plody vyššie nad zemou. Ja viem, že jahody nerastú na kríkoch, ale ak ich pred zjedením umyjete, máte prakticky vyhraté a môžete zostať v pokoji. Je to jednoduché, stačí len porozmýšľať a prídete na takéto základné veci sami, bez toho aby vám ich niekto ukazoval.
Mačka divá aj keď nepatrí medzi ohrozené druhy, sa z Európy pomaly vytráca. Ochrana všetkých zvierat musí začať u nás samých, v túto chvíľu. Berieme im životné prostredie a mačka nemá problém žiť v tesnej blízkosti ľudí, keďže tí im poväčšine neubližujú a navyše tam nájde aj dostatok potravy. Potom sa začne krížiť s mačkou domácou a to nie je dobré. Aj samotné hybridy sú schopné rozmnožovania a takto môže veľmi rýchlo zmiznúť z tohto sveta. Ďalšou nutnosťou je sterilizácia domácich mačiek hlavne na dedinách, kde sa oba druhy môžu častejšie stretnúť, ale aj v mestách kde sú tie domáce zase premnožené. Na Slovensku sa vykonáva monitoring mačky divej a z odobraných vzoriek chlpov a výkalov sa robia testy DNA na čistokrvnosť. Zatiaľ to nie je ani zďaleka hrozivé, no aj u nás máme krížencov. Je najvyšší čas s tým niečo robiť, aby sme zase nezapríčinili vyhynutie ďalšieho zvieracieho druhu.