Písať o tomto človeku a asi najznámejšom frontiermanovi Divokého západu 19. stor. je naozaj ťažké. Stal sa legendou už za svojho života. Narodil sa v roku 1804 v Richmonde v štáte Virgínia. Potom, ako sa jeho rodina presťahovala do St. Tam sa James (jeho skutočné a celé meno je James Félix Bridger), naučil zaobchádzať s puškou. Bol dobrým kováčom a vedel aj pracovať s drevom ako tesár. V 17-tich rokoch sa prihlásil do výpravy lovcov kožušín Henry Ashleyho. Tak sa stal trapperom. Odvtedy sa jeho život točil okolo hôr a indiánov. Myslím, že ľahký výpočet jeho úspechov a znalostí bude jednoduchší ako rozprávanie o ňom v príbehu.

     Dokázateľne ako prvý beloch videl Veľké slané jazero (myslel si že je to Tichý oceán).

     Ako vôbec jeden z prvých preskúmal Yellowstonské gejzíry.

     Podnikal a založil pevnosť Fort Bridger, ktorá pre svoju polohu (stála na Oregonskej ceste) bola komerčne veľmi úspešná. V roku 1853 chceli členovia kresťanskej cirkvi L. D. S. Bridgera zabiť aj s jeho rodinou. Zachránili sa útekom do hôr a pevnosť bola vypálená do tla. Dôvodom bol konkurenčný boj.

     Pracoval pre armádu ako stopár a prieskumník v prvých indiánskych vojnách. To, že sa s generálom Custrom (veliteľom 7. kavalérie) zúčastnil bitky pri Little Big Horne, je skôr výmysel ako pravda.

     Ovládal niekoľko indiánskych jazykov, k tomu francúzštinu a španielčinu.

     Sú po ňom pomenované pohoria v štáte Wyoming a Montana, horský priesmyk, ktorý objavil v Sierra Madre, zátoka na Great Salt Lake, železnica, množstvo škôl a rôzne inštitúcie.

     Mal tri ženy, z toho dve indiánky a dokopy päť detí. Prvá manželka Cora zomrela predčasne. Jeho druhá žena zomrela pri pôrode a s treťou sa nakoniec dožil staroby. Jednu z dcér mu zabili indiáni.

     Mal neuveriteľnú pamäť. Dokázal presne opísať akýkoľvek kopec či údolie. Pritom na niektorých miestach bol len raz v živote, ale pamätal si ich dokonale.

     Vždy, keď sa mu prihodilo niečo tragické, odišiel do hôr. Tie boli jeho útočiskom, aby znovu mohol pokračovať. Napriek tomu, že pomáhal stopovať indiánov pre armádu, nikdy sa nezúčastnil bitiek. H. B. Carrington (dôstojník a neskôr veľmi plodný autor kníh) sa spoločne s Jimom zúčastnil niekoľkých výprav. Tento bol veliteľom aj pri strete s Červeným oblakom, slávnym náčelníkom Lakotov. Raz sa Bridger ohradil voči konaniu armády a povedal Carringtonovi: „Tvoji vojaci sú blázni, keď naháňajú Indiánov, akoby to boli rebeli.“

     Carrington popisuje aj príhodu, kedy pri presune Jim videl na vzdialenosť 50 km dym z indiánskeho tábora. Vojaci ho nezbadali ani ďalekohľadom. Po neustálom frfľaní a nadávaní, akí sú slepí a neschopní nakoniec veliteľ vyslal prieskumnú hliadku. Tá sa vrátila o dva dni a potvrdila Jimovu pravdu.

     Na starobu začal strácať zrak a trpel reumou. Dožil na svojej farme vo Westporte v štáte Missouri, kde sa venoval pestovaniu jabĺk. V kolonizovaní Ameriky belochmi zohral významnú úlohu. Takmer 60 rokov prežil v horách a bol známy svojou dobrosrdečnosťou. Zomrel 17. júna 1881 vo veku 77 rokov.