Keď Daniel Defoe v roku 1719 vydal v Londýne svoju knihu, okamžite sa stala bestsellerom. Román bol preložený do iných jazykov a dnes vie asi každý na svete kto bol Robinson Crusoe a jeho sluha Piatok.
Tým, že som zaradil tento článok, je jasné, že predlohou k napísaniu knihy bol skutočný človek. Áno je to tak. Bol to Alex Selkirk (pôvodným menom Selcraig). Štyri roky a štyri mesiace sám na ostrove, ktorý má dnes názov po románovom hrdinovi.
Alex sa narodil v Lower Largo v Škótsku. Po neustálych problémoch, ktoré vyrábal bol predvolaný na miestny cirkevný súd. Vedel, že ho neminie trest a preto radšej utiekol rovno na more. Po šiestich rokoch plavby sa vrátil späť, ale nebol schopný sa prispôsobiť. Preto znovu odišiel na more, na loď Cinque Ports ako navigátor. Bol začiatok 18. stor. a stal sa pirátom, pod ochranou kráľovnej. Spočiatku vo vodách okolo Južnej Ameriky operovali spolu dve dcérske lode (druhá mala názov St. George). Napádali španielske lode a lúpili všade, kde sa dalo, aj na súši. Neskôr sa rozdelili. Počas plavby na jeho lodi zomrel kapitán a miesto neho nastúpil neobľúbený Thomas Stradling. Keď sa Cinque Ports doplavila k ostrovu Más a Tierra (dnes Ostrov R. Crusoa), 640 km od Čile, bola poškodená a mala minimum zásob. Tu došlo k ďalšej roztržke medzi novým kapitánom a Selkirkom. Ten tvrdil, že loď nie je schopná plavby a nutne potrebuje opravu. Musela to byť ostrá výmena názorov, keďže Alex požiadal kapitána, aby ho nechal samotného na ostrove. Z radosťou mu vyhovel a keď Selkirkovi došlo, čo spravil, bol už v člne. Žiadal kapitána, aby ho pustil späť na loď, no ten odmietol a s výsmechom ho zanechal jeho osudu.
Písal sa október 1704 a tu začína príbeh boja o prežitie. Na rozdiel od románového hrdinu nebol teda trosečníkom a mal so sebou aj celkom slušnú výbavu. Napriek tomu takmer štyri a pol roka nevidel živú dušu, nestretol sa so žiadnym človekom. Nemal žiadneho spoločníka okrem mačiek, ktoré choval vo svojom príbytku ako ochranu proti potkanom. Na ostrove boli aj kozy, ktoré tam priviezli námorníci. Ostrov používali na dopĺňanie zásob. Stačilo len priplávať a doplniť si čerstvé mäso. Je zaujímavé, že Selkirk kozy lovil tak, že ich uštval behom. Toto sa potvrdilo neskôr po jeho záchrane v Anglicku. Napriek neustálemu pitiu a bitkám mal aj tak vynikajúcu kondíciu. Na ostrove si dokázal vyrobiť oblečenie z koží, keďže vyrastal v rodine garbiara. O tom, čo a ako presne prežil nemáme ďalšie informácie, no podľa knihy z roku 1835 „Život a dobrodružstvá Alexandra Selkirka, skutočný príbeh Robinsona Crusoe, rozprávanie založené na faktoch“, vieme, že bol pri záchrane zarastený a mal problém s rozprávaním. Pobyt na ostrove mu zvýšil vnímavosť, obozretnosť a bol duševne vyrovnaný. Svojím zjavom a príbehom spravil dojem na kapitána záchrannej lode. Ten ho hneď spravil druhým dôstojníkom. Spočiatku sa stránil ľudí a nenosil topánky, lebo mu v nich opúchali nohy. Napriek štyrom rokom samoty sa veľmi rýchlo adaptoval a stal sa z neho znovu pirát. Za nasledujúce štyri roky oboplával svet a vrátil sa do Anglicka ako bohatý muž. Lúpením a drancovaním získal hotovosť 800 libier (dnes približne 70000 libier). Musíte sa pri tomto prepočte pozerať na vtedajšie ceny, preto bol v tej dobe s takým obnosom považovaný za bohatého človeka.
V roku 1713 napísal jeden významný esejista o Selkirkovi článok v novinách. Alex sa stal slávnym a ešte viac bohatým. Po neskoršom väzení, nespútanom pití, života s dvomi ženami, sa opäť vrátil na more, tentokrát ako dôstojník kráľovského námorníctva, paradoxne ako protipirátska hliadka.
Musel to byť zaujímavý človek s množstvom znalostí. Jeho úsudok opustiť loď bol správny a zachránil mu život. Cinque Ports sa neskôr potopila aj s celou posádkou. Jeho vôľa žiť bola nezlomná. K ostrovu sa niekoľkokrát priblížili nepriateľské lode. Nedal o sebe vedieť a radšej počkal ďalšie roky aby ho nakoniec zachránili. Na druhú stranu bol to násilník, pijan, pirát, vrah a zlodej. Ako žil nakoniec aj umrel. Na lodi dňa 13. decembra 1721. Žltá zimnica sa v podstate nedá vyliečiť ani dnes. A ako každý námorník aj on bol hodený do mora, zabalený v plachte a obviazaný lanom.
Obrázok z knihy z roku 1841, ďalšieho vydania o A. Selkirkovi
Mimochodom, vedeli ste, že v tom istom roku 1719 Defoe vydal hneď aj druhý diel príbehu? „Ďalšie dobrodružstvá Robinsona Crusoa“.