Líšky sú zvláštne zvieratá. Skúsim vám ich predstaviť trošku inak ako ich poznáte. Všetci vieme ako vypadá tá naša. Líška hrdzavá. Latinsky sa uvádza buď ako Vulpes Vulpes alebo Canis Vulpes. Hmmm, určite líška nie je pes a preto mne sa viac pozdáva prvý názov. Je zo všetkých druhov na svete najrozšírenejšia. Tvar tela líšok je ideálne stavaný pre severnú pologuľu. Majú vysokú inteligenciu a schopnosť prispôsobiť sa. Preto dokážu prežiť takmer kdekoľvek. Púšť, arktické oblasti, vysoké nadmorské výšky, mestské aglomerácie, lúky a lesy všetkých typov.
Je to zviera plné rozporov ktorého správanie nás často prekvapuje. Bohužiaľ stále nepochopená a zatracovaná. Množstvo mýtov a odveké nepriateľstvo s ľuďmi vytvorilo veľa predsudkov. Dá sa povedať, že všetky chodiace predátory sú na Slovensku nevítané a považované viac za škodcov ako užitočné zvieratá. V skutočnosti nám ale nekonkurujú. Práve naopak, sú dôležitou súčasťou ekosystémov a bez nich by došlo v prírode k nerovnováhe a nenapraviteľným škodám. Teraz sa pozrime na líšky bližšie a z iného pohľadu.
Všetci sme počuli príbehy ako dokáže doslova za noc zlikvidovať celý kurník. Ľudia sa mýlia keď si myslia, že zabíja z nejakej pasie alebo amoku. Vysvetlenie prečo to robia je pritom jednoduché. Sliepky, kačice a iná hydina sú pre ňu ľahká korisť a popritom dostáva možnosť vytvoriť si zásoby na zimu. Zožerie všetko čo je po ruke a zvyšnú korisť zakopáva na horšie časy. Keďže do papule naraz nevezme 10 sliepok, tak sa postupne po ne vracia. Chvíľu to trvá a ľudia na to prídu skôr ako ich stihne poodnášať. Väčšinou je, ale všetká hydina už mŕtva a dochádza samozrejme k oprávnenému hnevu. Pravdou je, že líšky takto občas spôsobujú škody, ale naozaj neexistuje iné riešenie tohto problému ako umelo znižovať ich stavy? Možno stačí hydinu lepšie zabezpečiť napr. vhodným oplotením.
Líšky je zákonom povolené strieľať po celý rok, Často sa stáva, že poľovníci bez váhania zastrelia matku ktorá ešte kojí mladé. Tie následne pomaly umrú hladom. Pre mňa je nepochopiteľné akým spôsobom sa argumentuje ich odstrel. Ak vás to zaujíma preklikajte sa na internete a prečítať si názory ľudí. Niekde som sa dočítal o ich počte na Slovensku a to 70000 kusov. V priemere to znamená približne 1,5 kusa na jeden hektár, vrátane miest, obcí, riek, jazier a vysokých pohorí. Ak zrátame plochu všetkých lokalít, kde líška nemôže byť je toto číslo oveľa menšie. Takže hneď na prvý pohľad to nedáva zmysel a ľudia nemajú problém aj takto klamať. Niekto vymyslel, že líšky by mali byť jedna na 500 Ha. Výpočet spravil pán pre Pardubicko v Čechách. Skôr ako samotné čísla ma zaujíma ako sa k ním takýto páni dopracovali a podľa čoho určili ich populáciu. Hlavne dôvod prečo to robia. Proste mi to nijako nepasuje a niečo na tom zjavne nesedí. No coment.
Pravdou je, že vakcínovaním proti besnote už nie sú tak decimované ako v minulosti. A našťastie dnes už nikto nebude nosiť líščie goliere, či dokonca celé kožuchy. Ich je populácia je vyššia ako pred tridsiatimi rokmi. A to je dobre.
Jedným z ďalších argumentov na zníženie ich stavu je, že lovia vtáctvo a tým konkurujú poľovníkom. Áno, vtáky patria do ich jedálničku, ale ani zďaleka nie toľko aby čo len zľahka znížili ich počet. Nie je to pre nich jednoduchá korisť. Oveľa ľahšie je uloviť hraboša (dve tretiny ich celkovej stravy) alebo aj hmyz, či žabu. Líška má naozaj pestrí jedálniček.
To, že má dobrý sluch je vidno už len podľa veľkosti uší. Tie im umožňujú počuť dokonca dážďovku tesne pod zemou. V zime počuje hraboša pod snehom na niekoľko metrovú vzdialenosť.
Veľkou zvláštnosťou je ich spôsob lovu. Líška sa zameria na korisť, priplíži sa, vyskočí do vzduchu a pizákom a labami na ňu dopadne. Zaujímavé na tomto spôsobe lovu je, že pokiaľ útočí v smere sever – juh má až 75 % úspešnosť. Vedci sa podľa toho domnievajú, že využíva magnetické pole Zeme. Popravde veľmi slabí argument, ale kto vie, možno na to časom prídeme.
Čísla o počte druhov líšok, ako to už býva zvykom sú rôzne. Aj tu záleží podľa krajiny a múdrych hláv ktoré to určujú. Nedajbože sa zhodnúť. Takže poznáme ich približne 35. Teraz sa pozastavím pri druhu Líška sivá. Ona je tak divná, že skôr by sa mala nazývať mačkou. Jej správanie a lov je skutočne viac podobný mačkám ako líškam. Napríklad na polovicu vie zaťiahnuť pazúre, preto si ich dokáže stále udržať „nabrúsené“. Veľmi rada šplhá po stromoch a sem tam na nich aj spí. Dokonca vie skákať z konára na konár. Fúzy jej slúžia ako hmatové orgány. Bývajú v rôznych farebných variáciach. Niekedy sa veľmi podobá na líšku hrdzavú a človek si ich môže pomýliť. Spoľahlivo ju rozlíšite podľa konca chvosta. Ten má vždy čierny. Líška hrdzavá zase biely.
Viete, že líšky sú veľmi ukecané? Dokážu vydávať až štyridsať zvukov a rozsah ich hlasu je 5 oktáv. Pri posledných dvoch náhodných stretnutiach mi namrzene, mierne chrapľavým zahmkaním oznámili svoju nevôľu zo stretnutia. Ten zvuk čo obe zo seba vydali bol presne rovnaký ako u ľudí.
Sú to výsostne teritoriálne druhy a preto nikdy nemigrujú. Súrodenci žijú často v blízkosti seba. Napriek tomu ruský biológovia pozorovali zvláštnosť. Jedna, líška hrdzavá sa presunula v priebehu pár mesiacov o 600 km. Bolo to v Murmansku. Je to neuveriteľná vzdialenosť a len toto samotné z nej robí zvláštneho tvora.
To, že sú hravé je známa vec. Ale vedeli ste, že sa dokážu spriateliť aj s inými druhmi zvierat, napr. s jeleňom? Ich chov je viac ako náročný a nedajú sa skrotiť. Mláďa vychovávané ľuďmi priamo z lesa nebude nikdy poslúchať ako psík. Áno Tami viem, teraz prišla námietka, preto čítajme ďalej. Keď sa na to pozrieme z inej strany tak sa dajú skrotiť. No až po niekoľkej generácii sa prejavia žiadané zmeny. Vtedy dôjde k zmene povahy, vrodených pudov a vonkajších znakov. Podľa mňa to už nie sú skutočné líšky. Jedlo dostanú bez akejkoľvek námahy a preto sa zmenia. Stratia svoju ostražitosť, lovecké a ďalšie schopnosti, potrebné pre osamelý život v lese či na lúke. Myslím ale, že tomuto sa hovorí šľachtenie.
Príroda je rozmanitá. Zvieratká sú prispôsobivé prostrediu a preto sú niekedy medzi druhmi veľké rozdieli. Jeden druh žije na Sahare a je plne prispôsobená životu na púšti. Je dostatočne výrazná a všetci ju poznajú. Fenek berberský. Asi nič na svete nemá tak veľké uši v pomere k hlave. Je to maličký tvor a samce vážia len okolo 1,5 kg. Domáca mačka si s nimi poradí ľavou zadnou. Tým kde žijú sa u nich vyvinula schopnosť nepiť vodu. Ak je to nutné, tak ju získavajú z rastlín.
Líšky si zaslúžia náš obdiv a určite vyššiu ochranu. Nepatria na okraj záujmu a nie sú škodcovia. Nekonkurujú v boji o potravu nikomu, tobôž ľuďom. Naopak sú dôležité pre ekosystémy, napr. regulujú stavy hlodavcov, ktoré sú ich základnou potravou. Tým, že sú schopné zožrať doslova všetko stávajú sa smetiarmi prírody a výrazne sa podieľajú (spoločne so strakami) na uprataní uhynutých zvierat. Ja pevne verím, že raz sa názory na tieto nádherné tvory zmenia a nielen u nás. Dolu som pridal odkaz na krátke video o líške Eliške. Stojí za to si ho pozrieť.
https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2004/Zari—2004/Liska-obecna—stavy-a-potrava