Je to jednoduché, predsa sa rozloží. To vieme všetci, ale ako? A prečo lístie opadáva? Trošku sa pri tom pozastavme.
Na rozklade lístia (samozrejme aj iných častí rastlín) sa v najväčšej miere podieľajú huby. Presne sa to zistiť nedá, ale nejaké priemerné číslo je 85 %. Možno prekvapujúce, no je to tak. Nevieme o hubách dokopy nič. Vedecký odhad je, že ich zatiaľ poznáme len 6 % druhov. Ďalšie ktoré sa podieľajú na rozklade sú mikroorganizmy a potom aj rôzne tvory. Napríklad zvínavka obyčajná, ktorá nepatrí medzi hmyz, ale kôrovce (jej vzdialení príbuzní sú raky alebo krevety). Pritom nie je dlhšia viac ako poldruha centimetra.
Procesu takéhoto rozkladu sa hovorí mineralizácia. Jednoducho list je rozložený až na základné látky, ako sú uhlík, fosfor, železo, horčík a tak ďalej. Popri tom vznikajú napr. CO2 alebo dusičnany, fosforečnany, ktoré stromy potrebujú pre svoj život. Ide teda o skutočnú recykláciu. Strom najprv vytvorí list v ktorom si pomocou fotosyntézy vytvára pre seba hlavne sacharidy. Na jeseň list zhodí a organizmy, ktoré ich začnú rozkladať vytvoria z neho ďalšie živiny potrebné pre strom. Dokonalá symbióza.
Listy strom zhadzuje na jeseň, keď sa chystá na zimný odpočinok. Je to preto, lebo v zime je málo svetla a vody, ktoré sú pre stromy dôležité. Vytiahne teda z listov všetku vodu, cukry a proteíny, ktoré sa vytvárajú pomocou chlorofilu. To je tá látka (zelené farbivo), ktorá umožňuje fotosyntézu. Strom sa takto zásobí na zimu. Listy sa následne sfarbia podľa toho, ktorý druh karotenoidu sa v ňom nachádza.
Ďalšou nemenej dôležitou funkciou opadaných listov je, že zabraňujú vsakovaniu nadmerného množstva vody a chránia všetko, čo je v zemi pred mrazom. Izolujú. Teda záhradkársky mýtus, že listy dusia zem, nie je pravda. Naopak vďaka nim je tam bohatý život. Ihličie sú takisto listy a tiež opadávajú a nielen zo smrekovca. Akurát pri smrekoch alebo jedličke v rozmedzí dvoch, troch rokov, podľa druhu stromu.
Pomocou listov strom dýcha, vylučuje kyslík cez deň, v noci CO2 a vodu do ovzdušia. Tým dokáže regulovať vlhkosť a teplotu. Dokonca pokiaľ je les dostatočne veľký, vie ovplyvniť aj počasie. Zaparkujte si auto v miernych mrazoch pod strom a ráno nebudete škrabať okná. V suchom lete zas môžete cítiť pod stromami vyššiu vlhkosť. Príjemný chládok, ale nie so suchým vzduchom.
V krátkosti som teda popísal dôležitosť kolobehu života listov. Nič čo sa deje v prírode, nie je len tak. Vieme o stromoch a živote rastlín veľa, ale ani zďaleka nie všetko. Živé a neživé je prepojené do jedného obrovského celku a ten nazývame Zem. Ak neprestaneme a to veľmi rýchlo s neustálym ničením prírody, dopadne to pre všetkých zle. Bez výnimky. Nemáme kam utiecť a verte, že Zem mala vždy posledné slovo. A bude ho mať aj teraz.